V rokoch 1991 až 1999 som mal iné problémy. Tá vojna mi ušla. Nestihol som sledovať o čo v nej ide a média mi v tom nepomohli. Druhý dôvod bol ten, že internet ešte neexistoval a tvrdenia sa nedali skontrolovať.

V roku 2006 som mal prvý krát čas doplniť si prehľad o tom, čo sa dialo. Prečítať si články, blogy, porovnať tvrdenia. V tomto bol život v Československu dobrou školou. Pamätám sa, ako sa mi podarilo celkom slušne zrekonštruovať text “Několik vět” podľa článku v Rudom práve, ktorý slúžil na to, aby sme “Několik vět” odsúdili. Alebo z “Poučenia … po XIII. zjazde” som si urobil pomerne obstojný úsudok o tom, ako prebiehali šesťdesiate roky u nás. V tom to bola dobrá škola.

Internet má tú vzácnu vlastnosť, že je veľmi veľký a ak je človek odhodlaný, tak nájde skoro všetko. Napríklad mudžahedínov (zahraničných islamských bojovníkov) v bývalej Juhoslávii a ich zločiny. Nebudem sa tu rozpisovať, ale fotografií sú stovky a ešte oveľa viac je zločinov nezdokumentovaných.

Rovnako sa dá nájsť veľa informácií o Srebrenici. Nie nespochybňujem to, že v Srebrenici zomrelo v júli 1995 okolo 2.000 ľudí. Žiaľ, neverím oficiálnemu príbehu, pretože veľmi smrdí. Nespomína zverstvá vojakov Nasera Orića, ktorý ustúpil so svojimi jednotkami do Srebrenice.

Čomu už vôbec neverím je príbeh o Kosove. Neverím, že Srbi zabili toľko Albáncov ako tvrdia “oficiálne” štatistiky. Naopak si myslím, že oveľa viac ľudí zabili hrdlorezovia “Kosovskej oslobodzovacej armády” ako Srbi.

Keďže môj blog čítajú aj deti, nebudem sem pridávať žiadne linky s obrázkami. Veľmi renomovaný novinár John Pilger napísal toto:
http://johnpilger.com/articles/don-t-forget-yugoslavia
http://johnpilger.com/articles/reminders-of-kosovo