Facebook-01Tablety vitamínu D doporučujú tisícky webových stránok, stovky lekárov a prevažná časť masmédií. Niekedy boli časy, keď som vitamín D jedol, potom nejedol a potom zase jedol. A potom som s tým prestal a asi už definitívne v roku 2016. Prečo?

Karentované časopisy

Karentovaný časopis je vedecký časopis registrovaný a spracúvaný službou ISI Current Contents a vyhľadateľný v niektorej z tematických sérií Current Contents Connect, ktoré sú dostupné v rámci portálu Web of Knowledge.”

Veľmi dôležité číslo udáva, aký má daný časopis vplyv na vedu je impak faktor — čo by sa dalo vysvetliť ako počet citácií vo významných vedeckých publikáciách, knihách a článkoch. 

V medicíne sú najvýznamnejšie časopisy The New England Journal of Medicine, The Lancet a JAMA. Po nich nasledujúci Annals of Internal Medicine má už impakt faktor len tretinový ako predchádzajúce tri.

Metaštúdia

Metaštúdia je najvyššia úroveň dôkazu, akú máme. Na rozdiel od systematického prehľadu, ktorý začína tým, že v karentovaných časopisoch vyhľadáme kľúčové slová a potom do dokumentu len zhrnieme, čo kto napísal, metaštúdia robí ešte viac. Metaštúdia prepočíta všetky vysledky z predchádzajúcich štúdií a matematicky ich spracuje. Dalo by sa povedať, že vznikne jeden obrovský súbor, ktorý nám dá výsledky.

Metaštúdie sa skaldajú z observačných aj randomizovaných dvojito-zaslepených placebo kontrolovaných štúdií, ktoré už sami osebe majú silné výpovedné hodnoty. Ale zhrnutie desiatok štúdií do jedného súboru vylúči veľa neduhov, ktoré mnohé štúdie majú — podplatených vedcov, bulharské konštanty aj nesvedomitosti vedcov.

A k vitamínu D máme metaštúdiu.

Najdôležitejšia metaštúdia o vitamíne D

Uverejnili ju v apríli 2014 Bolland, Grey, Gamble a Reid a boal financovaná z verejných zdrojov Novozélandskej vlády. Autori prepočítali desiatky štúdií a zistili, že: “Naše zistenia ukazujú, že suplementácia vitamínom D s alebo bez vápnika neznižuje kostrové alebo nekostrové výsledky u nevyberaných ľudí žijúcich doma o viac ako 15%. Budúce experimenty s podobnými okrajovými podmienkami pravdepodobne nedokážu zmeniť tieto závery.”

Čo teda vlastne zistili? Po prvé overovali tvrdenie, že vitamín D pomáha na kosti tým, že znižuje počet zlomenín. Našli 22 štúdií (30 tisíc pacientov) a zistili, že počet zlomenín sa príjmaním vitamínu D vo forme doplnkov znižuje veľmi mierne. Dokonca aj žiadny vplyv je v rámci intervalu spoľahlivosti (Obrázok 3; strana 313). Po druhé sa venovali srdcovocievnym ochoreniam (9 + 8 štúdií; 95 000 pacientov). Tie vitamín D v doplnkoch výživy dokonca mierne zhoršuje, ale aj žiadny vplyv je v rámci intervalu spoľahlivosti (Obrázok 1; strana 311). Po tretie sa venovali rakovine (7 štúdií; 48 167 pacientov). Našli tam zlepšenie len o jedno percento, avšak aj žiadny vplyv je v rámci intervalu spoľahlivosti (Obrázok 1; strana 311). A po štvrté si položili otázku, ako vplýva umelý vitamín D na celkovú úmrtnosť (38 štúdií; 81 173 pacientov). Našli pozitívny účinok pár percent, ale aj žiadny vplyv je v rámci intervalu spoľahlivosti (obrázok 5; strana 315).

Prečo je metaštúdia Bollanda a kol. taká dôležitá?

Pretože my vieme s určitosťou, že vitamín D je dôležitý pre všetky tieto diagnózy. Nie umelý. Ten prirodzený, ak ho nameráme v krvi. Rakovina (Až 700%), kardiovaskulárne choroby (až 200%), zlomeniny (až 200%), zubné kazy (50%) aj celková úmrtnosť (až 30%) sa znižuje s hladinou vitamínu D (pozn. “až” znamená interval spoľahlivosti aj odds ratio zaokrúhlene v rôznych štúdiách; metaštúdiu, ktorá by bola dobre adjustovaná nemáme). Nie toho umelého, ale prirodzeného. Máme k tomu štúdie.

A teraz sa pozrime ešte raz na čísla z štúdií, ktoré merali prirodzenú hladinu vitamínu D v krvi a štúdie, ktoré dodávali umelý vitamín. Prirodzený vitamín D desiatky až stovky percent rozdielu medzi nízkou a vysokou hladinou vitamínu D v krvi (rozdiel medzi odds ratio dolného a horného kvartilu). Umelý vitamín D ledva-ledva pár percent a aj to spochybňuje interval spoľahlivosti, ten ukazuje, že vplyv po adjustovaní by mohol byť aj záporný.

Autori štúdie v závere píšu síce zmierlivo, že vplyv je maximálne 15% zlepšenie, ale percentá pri jednotlivých diagnózach hovoria skôr o 2-3%.

A skutočná bomba je ukrytá vo vete: “Budúce experimenty s podobnými okrajovými podmienkami pravdepodobne nedokážu zmeniť tieto závery.” Čísla z štúdií, ktoré máme k dispozícii naznačujú, že ďalšie štúdie nedokážu zmeniť interval spoľahlivosti ani priemery na hodnoty, ktoré poznáme z prirodzeného vitamínu D. Tú vetu by sa dalo preformulovať aj na “Umelý vitamín D nefunguje”.

Čo máme robiť?

Je potrebné chodiť každý deň keď sa dá na slniečko (aj keď je pod mrakom). Tridsať minút medzi 11:00 a 15:00 s nezakrytými rukami a hlavou. Bez akéhokoľvek krému. A to je celé.