V masmédiách sa dozvedáme, že v USA je všetko v poriadku a smerujú k šťastným zajtrajškom. Je to čistá propaganda. Nič z toho sa nedeje, ani diať nebude. Zhrňme si zopár faktov.

Obyvateľstvo

Hodinová mzda v USA (c) Trading Economics

Hodinová mzda v USA

Začnime priemernou hodinovou mzdou v americkom hospodárstve. Na obrázku vidíme, že hodinová mzda začala klesať už pred októbrom 2008, kedy sme si aj my smrteľníci už všimli, že USA má nejaké problémy. Potom síce v roku 2009 vzrástla a asi po dvoch rokoch začala klesať a dnes opäť rastie. Pripomeňme si, že údaje sú v nominále, čo znamená, že čo je na výplatnej páske, tak to je spriemerované v štatistike.

Pokles počtu pracujúcich o 25.000 za ostatný rok.    (c) Zerohedge

Pokles počtu zamestnateľných američanov o 25.000 za ostatný rok.

Druhý efekt, ktorý by sme mali zobrať do úvahy je účasť priemernej americkej domácnosti na pracovnom procese. Ako už dlho upozorňujem, nie nezamestnanosť, ale pomer pracujúcich a celkového počtu domácností. Tento pomer sa volá participation rate. Najnovšie sa k téme nezamestnanosti voči účasti na pracovnom procese vyjadril čerstvý nositeľ Nobelovej ceny Eugene Fama. Povedal: “The jobs recovery has been awful. The only reason the unemployment rate is 7 percent, which is high by historical standards in the U.S., is that people gave up looking for jobs.” (Zotavenie pracovného trhu bolo veľmi slabé. Jediný dôvod, prečo je miera nezamestnanosti 7%, čo je v historickej perspektíve v USA vysoké, je, že ľudia vzdali hľadanie práce.)

Pomer zamestnaných a hľadajúcich prácu k populácii 16-64

Pomer zamestnaných a hľadajúcich prácu k populácii 16-64

Pripomeniem ešte, že štatistiky započítavajú ľudí na čiastočnom pracovnom procese ako zamestnaných a celková bilancia už niekoľko mesiacov po sebe je síce taká, že miera nezamestnanosti klesá, ale keď sa pozrieme detailnejšie na čísla, tak počet trvalých pracovných pomerov klesá. Vráťme sa k diagramu. Kým počet ľudí zamestnateľných v americkom hospodárstve klesol o 25.000, v tom istom čase počet američanov nad 16 rokov vzrástol o 2,4 milióna. Dôvod poklesu – buď penzia, invalidita alebo “strata záujmu o prácu”. Na druhom obrázku to vidíme v percentách.

Priemerný príjem domácnosti - červená nominál, modrá reál

Priemerný príjem domácnosti – červená nominál, modrá reál

Klesá priemerný príjem americkej domácnosti, keď zohľadníme infláciu. Na obrázku vidíme, že stabilne rastie množstvo dolárikov, ktoré priemerná domácnosť zhromaždí ročne – červená. Keď však zohľadníme infláciu – modrá, od začiatku hypotekárnej krízy (krízové obdobie má sivý podklad) reálne príjmy klesli z 56 tisíc na dnešných 52 tisíc dolárov (36.000€). Poslednú vec, ktorá je už viac-menej obsiahnutá v predchádzajúcih údajoch je počet ľudí/domácností, ktoré dostávajú sociálnu výpomoc – potravinové lístky, žobračenky. Tie majú dnes podobu platobnej karty, ktorá sa nabije v určité dni o polnoci – potom vznikajú veľké polnočné nájazdy na Walmart – zdroja najlacnejšieho tovaru.

Čierna - potravinové lístky v miliónoch dolárov

Čierna – potravinové lístky v miliónoch dolárov

Pozrime sa na štatistiku. Dnes na potravinových lístkoch participuje 23 miliónov domácností (skoro 50 mil. ľudí z 309 mil.) a priemerne mesačne dostávali 298 dolárov. Od novembra sa táto suma znížila o cca 30 dolárov na osobu v snahe ušetriť, pretože americká vláda má rozpočtové problémy. Zábavné na tom je, že FED mesačne vytlačí 85 miliárd nových dolárikov a dá ich bankám a americkej vláde, čo je toľko, čo stojí program potravinových lístkov na rok. A na tomto programe chcú šetriť – pre začiatok 5 mld$ za rok.

Firmy

Financializácia USA

Financializácia USA

Začnime asi dlhodobým trendom – presúvaním ziskov z priemyslu do bánk – financializáciou amerického hospodárstva. Pozrime si obrázok. Modrá je podiel výroby na HDP USA, žltá je finančníctvo a fialová fiannčníctvo s lízingom a realitným biznisom. Ako to mohlo doteraz fungovať? Po prvé američania vyvážajú malé zelené papieriky – investície a potom im prichádzajú dlhé roky dividendy. Asi aj preto na rozdiel od nás hovoria často HNP – hrubom národnom produkte ako HDP. Druhé vysvetlenie používajú ekonómovia- liberáli. Hovorievajú, že to spôsobuje dolár tým, že je rezervná mena, preto ju po celom svete firmy, vlády a banky hromadia do zásoby ako rezervu.

Bilancia zahraničného obchodu USA

Bilancia zahraničného obchodu USA

Obratom za doláriky posielajú tovary (a ropu). Keď sa pozrieme na obrázok, tak vidíme, že USA už desaťročia vyvážajú doáriky a dovážajú tovary. Ďalší dôvod, prečo funguje financializácia, je špecializácia a profesionalizácia. Kým pred desaťročiami firmy nakupovali všetko za svoj kapitál, tak dnes počet ľudí, ktorí vedia, že kapitál sú najdrahšie peniaze vzrástol mnohonásobne. Firmy sa naučili efektívne využívať iné zdroje peňazí ako svoje imanie – banky, dlhopisy, lízingy. Vedia, že keď sedia v budove, ktorú aj vlastnia, tak aktívum budova im viaže veľa kapitálu.

Štruktúra predaja tovarov USA (zmena oproti roku 2000)

Štruktúra predaja tovarov USA (zmena oproti roku 2000)

K americkému priemyslu si dovolím ešte jednu nefér poznámku. Amíci čoraz menej vyrábajú normálne veci pre normálnych ľudí – jednak presunuli veľa nekvalifikovanej práce do Indie, Číny, Mexika, Indonézie a pod., jednak zo strategických dôvodov si chcú ustrážiť vojenské know-how a preto si ponechávajú vojenskú výrobu doma a v neposlednom rade sa snažia suroviny nevyvážať bez pridanej hodnoty. A tá nefér poznámka, o ktorej vieme debatovať na sociálnych sieťach, je, že vyvážajú zbrane, ktoré si nechajú dobre zaplatiť spôsobom: “Potrebujete zbrane? Tu sú, platiť stačí neskôr. Ropu za zbrane. Tu je štandard NATO. A iné dôvody tohto typu.” Nepochybujem, že špičkové zbrane majú dobrú maržu.

Refinancovanie firemných dlhopisov

Refinancovanie firemných dlhopisov

K firmám je potrebné dodať ešte dve veci: zmieniť sa o zombíckych firmách, ktoré prežívajú z meisaca na mesiac a zmieniť sa o vale firemných dlhopisov. Refinancovanie je keď starému dlhopisu nastáva splatnosť a firma potrebuje vydať nový dlhopis. To isté slovo sa používa aj pre refinancovanie bankovej pôžičky.. Na obrázku vidíme jednu časť tohto valu – dlhopisy s investičným ratingom. Chýbajú ďalšie dlhopisy aj pôžičky, ktoré sú v USA menej zastúpené ako dlhopisy (v pomere k napr. škandinávskym firmám). Celkovo je potrebné zhrnúť, že bude nutné v roku 2014 refinancovať horu firemných dlhov, ale pravdepodobne pri vyšších úrokoch, ako boli tie pôvodné. Firmy sú pritom postunuté klesajúcim maloobchodným obratom, klesajúcou nevojenskou výrobou aj nízkymi maržami.