Guvernér Bundesbank

Guvernér Bundesbank Dr. Jens Weidmann

Guvernér Bundesbanky Jens Weidmann je určite ekonóm, ktorého názor si vážim. Je jeden z mála centrálnych bankárov, ktorí sa nechajú počuť. Najnovšie sa v rozhovore pre časopis Wirtschaftswoche vyjadril k témam, ktoré ma zaujímajú: aké bude pokračovanie Globálnej finančnej krízy (GFK) a ako to skončí. Za upozornenie vďačím stránke The Testosterone Pit.

 “Opatrne – eurokríza vôbec nie je zažehnaná”

„Vorsicht – die Euro-Krise ist noch längst nicht vorbei“ povedal Weidmann. “Momentálne je na finančných trhoch menej viditeľná ako pred takým rokom.” Podľa neho k tomu prispeli všetky tie rôzne kroky ECB, EÚ , krajín samotných, atď. V tomto má nepochybne pravdu. Slovenskí ekonómovia a politici si GFK nevšímajú a rozhutujú nad naštartovaním rastu, transatlantickým obchodným paktom alebo detailami domáceho rozpočtu. Snáď okrem Richarda Sulíka nevaroval pred GFK nikto. Rozhodne kroky, ktoré politici robia/presadzujú sú dobré pre dobu, ktorá sa skončila v októbri 2008.

Nebezpečenstvo nízkych úrokov

Podľa Weidmanna existuje nebezpečenstvo, že si štáty aj obyvateľstvo a firmy privyknú na nezvyčajne nízke úroky, ktoré deformujú trhy. Tieto nízke úroky udržujú pri živote zombie banky a zombie firmy. Varuje pred nežiadúcimi účinkami nízkych úrokov, ktoré “odstavili centrálne banky od tradičných nástrojov menovej politiky”.

Wiedmann si je vedomý aj nebezpečenstva negatívnych reálnych úrokov pre sporiteľov. Upozorňuje aj na nezáujem bánk požičiavať, keď im stačí lacné peniaze od centrálnych bánk investovať do štátnych cenných papierov a z úrokového rozdielu prosperovať. Hovorí aj o tom, že nízke úroky banky neprenášajú na nízke sadzby úrokov na pôžičkách, práve naopak, banky sa už adaptovali na súčasnú situáciu a náklady spojené so svojou činnosťou premietli do sadzieb pre klientov, ktorí v konenčnom dôsledku platia rovnaké úroky ako pred začiatkom GFK.

“Skončí to plánovanou ekonomikou”

Model stimulácie ekonomiky, ktorý pripravuje ECB aj rada ministrov financií, počíta s tým, že centrálne banky v každej krajine budú dávať doporučenia, ktoré firmy majú dostať a aký veľký finančný stimul. Zrejme na tento model naráža, keď hovorí:  „Ich sehe es grundsätzlich skeptisch, wenn die Notenbank zur Feinsteuerung von regionaler oder sektoraler Kreditvergabe der Banken aufgefordert wird. Das endet schnell in planwirtschaftlichen Ansätzen“ (Vidím to veľmi skepticky, keď centrálne banky budú nútené k mikromenežmentu prideľovania pôžičiek regionálne alebo sektorovo (podľa priemyselných odvetví). Podľa neho to povedie veľmi rýchlo k plánovanému hospodárstvu “Das endet schnell in planwirtschaftlichen Ansätzen“.

Záver

Zdalo sa mi zaujímavé sprostredkovať názor guvernéra (prezidenta) Nemeckej centrálnej banky (Bundesbank). Obidva články určite stoja za prečítanie, obsahujú viac informácií ako tento krátky blog. Zaujímavé bude podľa mňa aj to, čo Jens Weidmann nepovedal a čo sa dozvieme možno o pár rokov a možno už o pár dní. Guvernér Bundesbanky vie určite oveľa viac, ako chcel a mohol povedať. Zatiaľ nám musí postačovať toto.