Minister zahraničných vecí Sergej Lavrov dňa 28.júla 2014 zvolal brífing. Na brífingu vysvetlil pozíciu Ruska ohľadom situácie na Ukrajine, snakcií aj širšieho geopolitického hľadiska. Tento prejav sa v žiadnom slovenskom médiu neobjavil a médiá ďalej pokračujú v omieľaní propagandy. 

Brífing ministra zahraničných vecí RF S.Lavrova 28. júla 2014

MOSKVA – Brífing ministra zahraničných vecí Ruskej federácie Sergeja Lavrova pre zástupcov zahraničných a ruských médií, Moskva, 28. júla 2014. Spracované Veľvyslanectvom RF.

Vážené dámy a vážení páni!

V posledných dňoch sme dostali veľa žiadostí o rozhovor od zástupcov ruských médií a zahraničných akreditovaných v Moskve. Rozhodli sme sa, že by bolo vhodné usporiadať brífing. Ďakujem, že ste prijali naše pozvanie.

Nebudem podrobne rozoberať rôzne aspekty ukrajinskej krízy: ako som pochopil, toto je hlavnou témou dnešného brífingu. Bezpochyby máte k dispozícii mnoho faktov. Dovoľte mi povedať pár slov a potom budete môcť klásť otázky.

Hlavne nás trápi problém urovnania, ktoré má byť výhradne politické, diplomatické a mierové. V posledných mesiacoch Ruská federácia spoločne s mnohými partnermi podnikala v tomto smere naliehavé a konkrétne kroky. Máme stále väčšie obavy o schopnosti niektorých našich kolegov plniť zmluvy, vrátane tých, ktorí sa zúčastnili na vypracovanie príslušných dohôd. Je možné a je dokonca treba spomenúť predovšetkým 21. február tohto roku, kedy bola podpísaná dohoda medzi prezidentom Viktorom Janukovyčom a vtedajšími vodcami opozície, ktorí tvoria dnes vládnu koalíciu (v ktorej však došlo k zmenám a môže prestať existovať). Avšak dohoda z 21. februára bola podpísaná V.F. Janukovyčom, A.P. Jacenjukem, za V.V. Kličkom, O.J. Tjahnybokem a dosvedčená ministrami zahraničia Nemecka, Francúzska a Poľska. Prakticky nič z toho, čo podľa dohody mala vykonať vtedajšia opozícia, nebolo splnené. Dovoľte mi pripomenúť, že jedným z kľúčových bodov vedúcich k prekonaniu krízy bola v dokumente zakotvená potreba vytvoriť vládu národnej jednoty, ktorej hlavnými úlohami sa mala stať príprava ústavnej reformy a na tomto základe uskutočnenie všeobecných volieb. Toto bol skutočný kľúč k národnému porozumenie a zmierenie. Ako viete, vláda národnej jednoty vytvorená nebola, ale bolo vytvorené to, čo neskôr “Maidani” nazval “vládou víťazov”. To bol prvý náznak toho, akými metódami hodlajú nové orgány budovať svoju politiku, teda metódami potláčanie protestov na juhovýchode Ukrajiny.

Ženevské vyhlásenie a ďalšie kroky

Potom sa objavila aj iné dojednania. Ako kľúčové by som chcel vyzdvihnúť Ženevské vyhlásenie zo 17. apríla tohto roku, v ktorom sa nastoľovali prioritné úlohy zastavenia akéhokoľvek použitia sily a zahájenie inkluzívneho, otvoreného, zodpovedného, ústavného procesu za účasti všetkých regiónov Ukrajiny. Nič sa neurobilo. Pripomeniem, že vyhlásenie podpísali ministri zahraničných vecí Ruska, Ukrajiny, Spojených štátov a vysoká predstaviteľka EÚ. Náš pokus nechať schváliť toto vyhlásenie v OBSE a Bezpečnostnej rade OSN bol zablokovaný západnými kolegami a Ukrajinci.

Ako iste viete, potom bola predložená “cestovná mapa” OBSE, pripravená úradujúcim predsedom OBSE, švajčiarskym prezidentom Didierom Burkhalter. Tento dokument naši kolegovia tiež odmietli oficiálne potvrdiť v OBSE. Na našu otázku, prečo dohodnuté Ženevské vyhlásenie a na jeho základe vytvorená “cestovná mapa” už nie sú vhodné pre oficiálne rozhodnutie, bolo nám povedané, že sa neskôr objavil “mierový plán prezidenta Petra Porošenka” a že je potrebné sa riadiť týmto plánom.

“Mierový plán” sme zhodnotili už skôr. Pri správnom výklade zastavení paľby tento plán potreboval prímerie, ale v skutočnosti žiadal kapituláciu domobrany, ktorým bolo povedané: tu máte pár “dní pokoja” – počas tohto obdobia buď zložíte zbrane, alebo budete zničení. Ruský prezident Vladimir Putin neraz hodnotil tento prístup ako v súčasnosti hlavnú príčinu zostrenia krízy. Vidíme túto príčinu v tom, že ukrajinské orgány dôsledne odmietajú úctivo hovoriť s juhovýchodom, nechcú sa posadiť k rokovaciemu stolu a začať dialóg o všetkých otázkach ukrajinského štátu, predovšetkým o otázkach ústavnej reformy. Bez takéhoto dialógu, bez úprimného želania vziať do úvahy a zakotviť v dohodách záujmy všetkých občanov Ukrajiny a všetkých ich regiónov vrátane Doneckej a Luhanskej oblasti a celej juhovýchodnej časti krajiny sa nemožno spoliehať na také politické urovnanie, ktoré by bolo udržateľné.

Následný vývoj udalostí ukázal, že ukrajinské vedenie vidí v mierovom pláne Petra Porošenka najmä nástroj na mobilizáciu podpory Západu akcií, ktoré ukrajinské orgány podnikajú pomocou zbraní s využitím lietadiel, delostrelectva a iných ťažkých zbraní s cieľom dosiahnutia vojenského víťazstva. Ľudia hynú, porušuje sa medzinárodné humanitárne právo, ako dokazujú najmä nedávna hodnotenie Human Rights Watch.

Dvojaký meter západných partnerov RF

To sa deje na pozadí vyhlásení našich západných kolegov o tom, že ukrajinské mocenské orgány majú plné právo využiť všetky prostriedky, ktorými disponujú, k obhajobe svojej zvrchovanosti, územnej celistvosti, atď (toto poznáte), a tiež na pozadí udalostí z februára, kedy všetky západné krajiny naliehavo žiadali od prezidenta Viktora Janukovyča, aby nenasazoval špeciálne oddiely proti demonštrantom a protestujúcim. Podobné povzbudzovanie súčasných ukrajinských orgánov na násilné akcie proti vlastnému ľudu je flagrantným prejavom dvojakého metra.

Existujú aj iné dojednania, ktoré sú blokované, brzdené a prekrúcané. Zmienim sa o Berlínskej deklarácii (z 2. júla tr) prijatej ministrami zahraničných vecí Ruska, Nemecka, Francúzska a Ukrajiny, ktorá vzhľadom k početným žiadostiam našich západných partnerov predpokladala rozmiestnenie po dobu prímeria pozorovateľov OBSE a zástupcov ukrajinskej pohraničnej stráže na ruských hraničných priechodoch, ktoré sú na ukrajinskom území ovládané príslušníkmi domobrany. Potom, ako gesto dobrej vôle, ruský prezident po rokovaní s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou dňa 11. júla v Rio de Janeiro navrhol nečakať na uzavretie prímeria a ihneď pozval pozorovateľov OBSE na dva spomínané prechody Doneck a Gukovo v Rostovskej oblasti.

Od 11. júla, čiže od okamihu pozvanie pozorovateľov dva týždne uplynuli v takmer úplne zbytočných diskusiách v OBSE, keď sa americkí a britskí diplomati, spolu s ukrajinskými kolegami snažili znemožniť prijatie tohto pozvania ruskej strany. Napriek tomu nakoniec rozhodnutie bolo prijaté. Očakávame, že rozmiestnenie pozorovateľov OBSE na hraničných priechodoch Doneck a Gukovo prebehne v najbližších dňoch. Včera som v telefonickom rozhovore požiadal štátneho tajomníka Spojených štátov Johna Kerryho, aby dal svojim spolupracovníkom v OBSE pokyn nebrániť realizáciu tejto dohody.

Dúfam, že to umožní rozptýliť podozrenia, ktorá sa nám pravidelne predhadzuje, že tieto prechody, z ukrajinskej strany kontrolovanej domobranu, sa údajne používajú pre masívne dodávky zbraní a ozbrojených osôb z Ruska na Ukrajinu. Opakujem, že sme dva týždne len tak premárnili kvôli politickým hrám, ktorými sa zaoberali naši západní a ukrajinskí kolegovia v OBSE.

Bezpečnostná rada OSN bola zodpovednejšia

Som rád, že Bezpečnostná rada OSN ukázala väčšiu zodpovednosť v súvislosti s hroznou tragédiou, ktorá sa stala s malajským Boeingom vo vzdušnom priestore nad Ukrajinou. Bolo prijaté uznesenie vyzývajúce k okamžitému, nestrannému a nezávislému vyšetrovaniu. Vychádzame z toho (a vo všeobecnosti o tom sa hovorilo v rade telefonických rozhovorov ruského prezidenta Vladimira Putina s jeho kolegami z Austrálie, Holandska, Malajzie a ďalších krajín), že takéto vyšetrovanie by malo začať čo najskôr pod záštitou Organizácie Spojených národov. Na tento účel by mala Bezpečnostná rada prijať ešte ďalšie rozhodnutie. Sme znepokojení, že niektorí z našich partnerov sa snažia previesť praktickú prácu, sledujúci organizáciu takého vyšetrovania, na koľaje separátnych bilaterálnych kontaktov s ukrajinskými úradmi.

Iste, Ukrajina je suverénny štát a môže o prizvaní odborníkov a expertov vyjednávať s kýmkoľvek. Ale vzhľadom na situáciu v zóne páde malajského Boeingu (predovšetkým kvôli pokračujúcemu ostreľovaniu priľahlých území ukrajinskými ozbrojenými silami Národnej gardy), sme presvedčení, že parametre medzinárodnej misie, ktorá bude pomáhať organizovať vyšetrenie, by mali byť jasne dohodnuté v Bezpečnostnej rade OSN, na základe jej autority a mali by byť podporené zárukou bezpečnosti, ktoré najvyšší orgán Organizácie Spojených národov môže a mal by poskytnúť. Dúfame, že rozum zvíťazí, a že všetci dáme prednosť úlohe zistiť pravdu a uskutočniť absolútne nestranné vyšetrovanie bez akýchkoľvek pokusov predbiehať jeho výsledok.

Ako viete, ruská strana urobila maximum možného a je pripravená aj naďalej podnikať ďalšie kroky. Už sme odovzdali medzinárodným organizáciám vrátane OSN a OBSE údaje objektívneho pozorovania miesta katastrofy. Na ruskom ministerstve obrany sa konal zvláštne brífing. Dúfame, že aj naši ďalší partneri, ktorí už dávno hovoria o tom, že majú nejaké iné nevyvrátiteľné údaje, predloží ich verejne, otvorene a nebudú sa odvolávať na dôvernosť, utajenia a iné dôvody. Len úprimnú, otvorenú účasť všetkých, kto má nejaký vzťah k informáciám týkajúcim sa katastrofy, možno považovať za normálne. Všetko ostatné budeme považovať za nečestné pokusy ovplyvniť vyšetrovanie, spochybniť prezumpciu neviny. Nechcem vznášať obvinenia, ale očakávam, že sa nikto nebude pokúšať “zahladzovať stopy”.

Na záver svojho úvodného slova chcem ešte raz zdôrazniť, že celá séria dohôd uzavretých počas ukrajinskej krízy nebola realizovaná. Niektoré neboli splnené vôbec, niektoré len čiastočne, pretože niektorí naši partneri sa snažili vycúvať a miesto dohodnutých v mnohostrannom rámci pravidiel a spôsobov riešeniach problému sa usilovali o slepú podporu línie vedenia Ukrajiny, smerujúce k násilnému potlačeniu protestov na juhovýchode krajiny.

Zostávame v kontakte s našimi západnými kolegami a ukrajinskými partnermi vrátane tých v rámci Kontaktnej skupiny. Nestrácame nádej, že okrem rady videokonferencií, ktoré sa uskutočnili v tejto skupine s účasťou Ruska, ukrajinských orgánov, zástupcov domobrany a OBSE, by mohli byť dohodnuté tiež priame kontakty, ktoré sú úplne nevyhnutné pre začatie dialógu, na ktorom sme sa zhodli ešte v Ženeve 17. apríla. Dúfam, že všetci účastníci týchto dohôd sa budú nimi riadiť a nebudú sa pokúšať od nich odchýliť.

Vaše otázky

.

Ako vyšlo na známosť, rozhodol arbitrážny súd v Haagu, že nároky akcionárov ropnej spoločnosti Jukos sú legitímne a prisúdil Rusku vyplatiť odškodné vo výške 50 miliárd dolárov. Ako je podľa vášho názoru odôvodnený tento rozsudok? Zaplatí Moskva peniaze, alebo sa odvolá?

S.V. Lavrov: Dnes ráno som počul správu, že takéto rozhodnutie sa očakáva. Mali by sme predsa len počkať na verdikt, a až potom komentovať. Sám ste sa zmienili, že súdny proces nie je dokončený, že je možné odvolanie. Rezorty, ktoré zastupujú Rusko v tomto procese, samozrejme využijú všetky dostupné právne možnosti pre obhajobu nášho stanoviska.
.

Otázka: Spojené štáty obvinili Rusko v tom, že cez hranice prúdia dodávky zbraní, že sa z územia Ruska vykonáva ostreľovanie Ukrajiny, a že v blízkosti Rostova existuje výcvikový tábor rebelov. Z vášho pohľadu, nakoľko opodstatnené sú tieto obvinenia?

S.V. Lavrov: Čo sa týka správ o pokračujúcich dodávkach zbraní, už som povedal, že nás dlho žiadali o súhlas s rozmiestnením pozorovateľov OBSE a zástupcov ukrajinskej pohraničnej stráže na hraničných priechodoch, ktoré sú z ukrajinskej strany ovládané príslušníkmi domobrany. Boli sme k tomu pripravení ešte pred mesiacom, ale sľubované prímerie sa nekonalo. Potom ruský prezident Vladimir Putin rozhodol, bez toho, aby čakal na prímerie, ako gesto dobrej vôle, pozvať pozorovateľov OBSE, aby všetky podozrenia boli zahnané a aby nezávislí experti mohli na vlastné oči vidieť, čo sa deje na týchto prechodoch.

Dva týždne nás, ospravedlňujem sa za hrubý výraz, ťahali za nos v OBSE s úplne irelevantnými dôvodmi a aj bez nich. Tí, ktorí majú skutočne záujem, aby neboli ilegálne prechody cez hranicu, už dávno mohli odpovedať na návrh ruskej strany. Je dobre, že sa tak konečne stalo a OBSE prijala toto rozhodnutie. Nech pozorovatelia prídu, sme pripravení vytvoriť im všetky potrebné podmienky pre prácu.

Čo sa týka monitorovania toho, čo sa deje na oboch stranách hranice, k tomu existujú dôležité prostriedky, ktoré je treba využívať, najmä je to zvláštne misie OBSE na Ukrajine, ktorá má vlastné pomerne široký mandát, ktorý zahŕňa použitie rôznych technických prostriedkov. Kládli nám otázku, či by misia mohla používať bezpilotné lietadlá. Prosím, v rámci mandátu misie možno ju vybaviť akýmikoľvek technickými prostriedkami pozorovaní a objektívne kontroly.

Ohľadom ruskej strany hranice mal by som zrejme vyzvať médiá, aby venovali väčšiu pozornosť tomu, čo sa tam deje. Uvediem nasledujúci príklad. Keď začali do Ruska stále vo väčšom množstve prúdiť utečenci z juhovýchodnej Ukrajiny, spýtali sme sa našich západných kolegov a zástupcov médií, či informujú nejako o tom, ako sa títo utečenci usadzujú v Rusku, prečo sú nútení opustiť svoje domovy. Ukázalo sa, že veľký záujem zo strany mnohých z vás (nechcem sa nikoho dotknúť, ale je to fakt) o tom, čo sa deje v utečeneckých táboroch v Rostovskej oblasti, neexistuje. Prejavili sme iniciatívu a pozvali všetkých záujemcov z radov zástupcov médií akreditovaných v Moskve na návštevu Rostovskej oblasti. Tá sa uskutočnila a mnohí z vás sa tejto cesty zúčastnili. Vyzývam vás, aby ste navštevovali tento región, rovnako ako ostatné územia susediace s Ukrajinou a aby ste sa na vlastné oči presvedčili, čo sa tam naozaj deje. My vám s tým pomôžeme.

Tiež sme usporiadali návštevu Rostovskej oblasti pre vojenských pridelencov akreditovaných na diplomatických misiách v Moskve, aby sa pozreli na dôsledky ostreľovanie ruského územia zo strany Ukrajiny. Avšak predstavitelia televíznej spoločnosti BBC spočiatku nazvali naše pozvanie vojenských atašé k návšteve oblasti “časťou informačnej vojny”. Nechám takéto posúdenie na svedomí tých, kto ho vyslovil. Mali sme jediný cieľ – aby sa svet čo najviac dozvedel o tom, čo sa deje na našej strane hranice. Tiež náš záujem spočíva v tom, aby všetci vedeli, čo sa deje na juhovýchodnej Ukrajine, akými prostriedkami sa tam snažia realizovať “mierový plán” Petra Porošenka. Budeme vám aj naďalej pomáhať zisťovať fakty nezávisle a dúfame, že nebudú cenzurované, ako sa to nedávno stalo s novinárkou televíznej spoločnosti BBC, keď jej reportáž bola stiahnutá z webu.

Dúfame, že sa naši západní kolegovia, vrátane regulátorov médií, budú riadiť zásadami slobody informácií a prístupu k nim. Ak mám byť úprimný, sme vážne znepokojení pokusmi britského regulátora Ofcom obmedziť vysielanie ruského televízneho kanálu Russia Today (RT) vo Veľkej Británii. Tento prípad nie je ojedinelý. Ofcom pravidelne kládol RT za vinu takzvané “predpojaté spravodajstvo” a hrozil mu odňatím licencie vo Veľkej Británii. Myslím, že ide o úplne zjavný prejav cenzúry. My sme neraz komentovali reportáže britskej BBC s tým, že stanovisko tohto kanála je dosť často v rozpore s tým, čo by sme chceli brániť na základe faktov, ktoré máme k dispozícii. Avšak nikdy sme nepremýšľali o tom, aby sme aplikovali akési represívne akcie proti BBC alebo inému vysielaniu na území Ruskej federácie. Dúfam, že orgány Veľkej Británie a akejkoľvek inej krajiny nebudú vťahovať médiá do politickej hry, nútiť ich prispôsobovať sa k vládou presadzovaným aspektom.
.

Otázka (preklad z angličtiny): Vzťahy medzi Ruskom a Západom sú každým dňom čím ďalej horšie; Európa stále hovorí o sankciách. Ako hodnotíte tieto zhoršujúce sa vzťahy? Podľa vášho názoru aké môžu byť dôsledky? Čo Rusko plánuje podniknúť v tejto situácii?

S.V. Lavrov: Nikoho nemôže tešiť zhoršenie vzťahov medzi partnermi, ktorí majú veľa príležitostí k rozvoju vzájomne výhodnej spolupráce na báze rovnováhy záujmov. Myslím si, že keď sa do procesu rozvoja partnerstiev dostávajú jednostranné konjunkturálne úvahy geopolitického charakteru, tak nevyhráva nikto. Som si istý, že aj tie krajiny, aspoň európske, ktoré sú teraz nútené rozhodovať o tých či iných sankciách, žiadnu radosť z toho nemajú a dali by samozrejme prednosť tomu, aby sa pracovalo inými, predovšetkým politickými prostriedkami. Je potrebné chápať, kto a aké ciele sleduje.

Naše stanovisko je úplne otvorené. Uviedol som míľniky v rozvoji ukrajinskej krízy, ktoré boli poznamenané dosiahnutím konkrétnych dohôd.

Dohoda z 21. februára – vtedy nás naliehavo prosili o jej podporu, aj keď Moskva mala vážne pochybnosti. Tento dokument znamenal kapituláciu prezidenta Ukrajiny Viktora Janukovyča, odmietnutie jeho práva používať svoje ústavné právomoci, čo sa týka zapojenia ozbrojených síl, vyhlásení mimoriadneho stavu, použitie špeciálnych síl. On sa zriekol všetkého a všetko bolo splnené. V každom prípade nič z toho, čoho sa obávali na Západe (použitie sily Janukovyčom), sa nestalo. V rovnakej dobe, nič z toho, čo sľúbila opozícia s podporou ministrov zahraničných vecí Nemecka, Francúzska a Poľska, nebolo splnené, ani jeden bod. Doteraz zostáva nedotknutý “Majdan”, aj keď uvoľnenie námestí a verejných miest bolo jedným z bodov tejto dohody, nehovoriac o vláde národnej jednoty. To je nehorázne. Dohoda sa uzatvárala na základe národnej jednoty ako východiskového bodu, avšak druhý deň ráno bolo povedané, že jednota nebude, existuje «vláda víťazov» a tá si bude «robiť to, čo chce».

Bolo tu Ženevské vyhlásenie zo 17. apríla, na ktorého príprave sa aktívne podieľalo Rusko spoločne so Spojenými štátmi a Európskou úniou s účasťou Ukrajiny; bola Berlínska deklarácia. Dnes existujú dojednania, vypracované v OBSE. Chcel by som sa opýtať našich západných kolegov, aký je ich prínos k príprave politických rozhodnutí. V prípadoch, ktoré som opísal, sa zúčastnili dojednávania dokumentov. Ale akonáhle boli dokumenty dohodnuté, odchyľovali sa od nich a odmietali ich potvrdiť v Bezpečnostnej rade OSN a OBSE. Práve Rusko navrhlo schváliť tieto dokumenty a urobiť ich oficiálnymi z hľadiska medzinárodného práva v Bezpečnostnej rade OSN a OBSE.

Žiadne politické iniciatívy som od našich západných kolegov nevidel ani nepočul. Hovoria iba jedno: Rusko musí zmeniť svoju politiku, a ak to neurobí, budú nasledovať sankcie. Ja neviem, čo sa tu rozumie pod pojmom zmeniť politiku. Opakujem ešte raz: podporili sme na naliehanie našich západných kolegov dohodu z 21. februára. Rusko bolo iniciátorom a účastníkom prípravy Ženevského vyhlásenie z 17. apríla. Podporili sme “cestovnú mapu” OBSE, ktorú odmietol podporiť Západ. Ponúkli sme rôzne formy prítomnosti pozorovateľov na hraničných priechodoch. To, ako dlho sa riešila táto najjednoduchšia vec, má len jedno vysvetlenie: Západ, nie je jasné prečo, sa snažil spomaliť tento proces. Možno, keď trvajú na transparentnosti, naši západní partneri si ju v skutočnosti neprajú? Nemám na to odpoveď. Ja by som bol naozaj rád, keby sa absencia schopnosti rešpektovať dohody, o ktorej som sa zmienil na začiatku svojho dnešného vystúpenia, predsa len stala predmetom analýzy a reflexie. Naozaj by som rád vedel, prečo sa to deje.

Ruský prezident Vladimir Putin opakovane vyhlasoval, že sankcie zriedka kedy dosiahnu sledovaný cieľ. V prípade našej krajiny ho určite nemôžu dosiahnuť. Opakujem, my nemáme z toho radosť, rovnako ako nemajú radosť aj krajiny Európy, ktoré ich zavádzajú. Vieme to. Uisťujem vás, že sme schopní prekonať ťažkosti, ktoré vzniknú v určitých sektoroch ekonomiky. Možno že sa staneme nezávislejšími a sebaistejšími. To je tiež užitočné. Dúfam, že nakoniec prevládne nie želanie potrestať Rusko – doteraz zo strany západných partnerov pozorujeme len to, ako keby sa snažili uvaliť čo najviac sankcií pred augustovým obdobím dovoleniek a potom si trochu oddýchnuť. Vyzerá to všetko umelo.

Zopakujem, že hlavné, čo nám nedokážu vysvetliť naši západní partneri, je to, čo od nás čakajú. Prednášať zaklínadlá o tom, že Rusko by malo zmeniť svoju politiku – to predsa nemyslia vážne. Ak ide o dodávky zbraní, akomsi podozrení v tomto ohľade, prečo sa tak dlho neriešila otázka s pozitívnou reakciou na pozvanie pozorovateľov OBSE na príslušné hraničné priechody? Ak ide o ostatné úseky rusko-ukrajinskej hranice, prosím. Zmienil som sa o pozorovateľskej misii OBSE, ktorá tam pracuje už pol roka a teraz bol jej mandát predĺžený o šesť mesiacov. Môže byť vybavená akýmikoľvek prostriedkami monitorovania. Nakoniec existujú údaje sledovania zo satelitov, ktoré ktorákoľvek krajina môže ponúknuť OBSE.

Nežijeme predsa v dobe kamennej, ale v dobe supermoderných technológií. Preto tvrdiť, že Rusko niečo skrýva alebo môže niečo skryť, nie je seriózny. Prezident, ostatní ruskí predstavitelia povedali už niekoľkokrát, že ak existujú nejaké konkrétne údaje, predložte ich. Nič sa nepredkladá, rovnako ako v prípade malajského Boeingu. Vraj až teraz, po uplynutí 10 dní, publikovali nejaké obrázky. Čo sa s nimi robilo celú tú dobu, retušovali ich alebo nie, to my nevieme. Preferovali by sme poctivú prácu a nie snahu hľadať dôvod, ako potrestať Rusko a dokonca vrátiť sa k politike zadržiavanie. To je tiež faktor veľkej geopolitickej mapy.

Asi čítate v analytických materiáloch, ako sa dnes mnohí snažia ovplyvniť prípravu na septembrový summit NATO s cieľom novo «zošikovať» členov Severoatlantickej aliancie, preškrtnúť základy Rímskej deklarácie, Zakladajúceho aktu, na ktorom sa dohodli spolupracovať Západ a Rusko.

Existujú ľudia, ktorí jednoducho chcú, aby ukrajinská kríza aj naďalej pokračovala a budú ju používať ako zámienku na to, aby sa radikálne zmenil pozitívny vývoj vo vzťahoch medzi Ruskom a Západom v posledných desiatich rokoch.
.

Ako by ste komentovali pokračovanie bojových akcií ukrajinskej armády v zóne pádu malajského lietadla? Nezdá sa vám, že takýmto spôsobom chce Kyjev «zahladiť stopy»?

S.V. Lavrov: Nepochybne to, čo bolo vyhlásené prezidentom Ukrajiny Petrom Porošenko bezprostredne po katastrofe, totiž, že vyhlasuje moratórium na vojenské akcie v okruhu 40 km od miesta pádu Boeingu, bol krok správnym smerom. Avšak toto vyhlásenie, rovnako ako mnoho ďalších, ktoré sme počuli z Kyjeva, a ktoré sme všeobecne privítali, v praxi, v skutočnosti nie sú napĺňané praktickými činmi. Bojuje sa ďalej, ostreľovanie pokračuje, vrátane zo systémov Grad a ďalších plošne pôsobiacich zbraní. Ako som už povedal, Human Rights Watch vyjadrila nad tým znepokojenie.

Medzinárodný výbor Červeného kríža konečne uznal zrejmé: konflikt na Ukrajine je vnútorný ozbrojený konflikt, nemajúci medzinárodný charakter, čo sa automaticky vzťahuje na všetky konfliktné strany, záväzkami podľa medzinárodného humanitárneho práva, najmä čo sa týka spôsobov vedenia vojny, zákazu ozbrojených útokov na civilné ciele. Podľa medzinárodného humanitárneho práva sú príslušníci domobrany bojovníci, ktorí majú svoje práva a ktorí, rovnako ako akýkoľvek iný účastník konfliktu, sú týmto právom chránení.

Rozhodujúca úloha pri ukončení bojov v oblasti pádu lietadla prislúcha kyjevským orgánom. Budeme trvať na plnení prednesených sľubov, ako aj na dodržiavanie rezolúcie BR OSN, ktorá vyzýva všetky strany nepodnikať žiadne akcie, ktoré by mohli sťažiť vyšetrovanie.

Počuli sme, že medzinárodní experti, z ktorých sa niektorí nachádzajú v Donecku, sa včera pokúsili navštíviť oblasť katastrofy, ale nepodarilo sa to – tam sa objavili ukrajinské tanky. Situácia je veľmi znepokojujúca. Je potrebné, aby tí, ktorí majú vplyv na Kyjev, – ak samozrejme, ako sa prehlasuje, majú záujem na zistenie pravdy, – prijali patričné opatrenia a prekazili pokusy pod akoukoľvek zámienkou buď “zahladzovať stopy” alebo jednoducho využiť príležitosti k zmene vojenskej situácie vo svoj prospech.
.

Počas návštevy prezidenta Ruskej federácie Vladimíra Putina do Číny v máji tohto roku sa strany rozhodli uskutočniť spoločné akcie na počesť 70. výročia víťazstva nad nemeckým fašizmom a japonským militarizmom. Aké konkrétne akcie sú naplánované? Čo si myslíte o rozhodnutí vlády Japonska vzdať sa dobrovoľných obmedzení v obrannej politike v predvečer 70. výročia konca 2. svetovej vojny?

S.V. Lavrov: Vedúci predstavitelia našich krajín – prezident Ruska V.V. Putin a predseda Čínskej ľudovej republiky Xí Jinping – sa dohodli o spoločných oslavách významných dát v roku 2015, venovaných ukončenia Druhej svetovej vojny – 70. výročie víťazstva v Európe, pre Rusko je to 70. výročie víťazstva vo Veľkej vlasteneckej vojne, a 70. výročie ukončenia Druhej svetovej vojny v Tichomorí. Vedúci predstavitelia oboch štátov dali za úlohu ministerstvám zahraničných vecí, obrany a iným úradom, aby pripravili akcie, ktorými dôstojne oslávia dôležité výročie ako v Rusku, tak aj v Čínskej ľudovej republike.

Pokiaľ ide o Japonsko – táto krajina je naším dlhoročným a dobrým susedom. Chceme rozvíjať spoluprácu s touto krajinou, chceme, aby zaberala nezávislú, samostatnú pozíciu v medzinárodných otázkach, podieľala sa na hľadanie riešení problémov bezpečnosti, predovšetkým v Ázijsko-Tichooceánském regiónu (ATR) aj v oveľa širšom rozsahu. Opakujem, Rusko je zainteresované v aktívnej účasti Japonska v procesoch tvorby architektúry bezpečnosti v ATR, s prihliadnutím na rusko-čínsku iniciatívu, ktorá bola sformulovaná pred niekoľkými rokmi a ktorej aktuálnosť bola potvrdená vedúcimi predstaviteľmi Ruska a Čínskej ľudovej republiky v nedávnych vyhláseniach. Iniciatíva je zameraná na vytvorenie mimoblokového, otvoreného systému bezpečnosti a spolupráce v ATR. Máme záujem o to, aby sa všetky krajiny regiónu, vrátane Japonska, aktívne zúčastnili rozpracovania tejto iniciatívy.

V roku 2013 sa v Brunejsko-darussalamskom štáte konalo stretnutie odborníkov, tento rok sa takéto stretnutie uskutočnilo v Moskve. Vychádzame z toho, že počas Východoasijskému summitu, ktorý sa uskutoční v novembri 2014 v Mjanmarsku, získame od odborníkov určité výsledky štúdií, ktoré sa v tejto oblasti vedú. Vychádzame z myšlienky a podstaty tejto iniciatívy, jej zameranie na propagáciu mimoblokovej architektúry. Rusko a Čína sa spoliehajú na to, že delenie na bloky a stávka na vojenskú silu v regióne Ázie a Tichého oceánu sa budú odsúvať do pozadia. Za posledné roky v Európe a na Blízkom východe, v posledných mesiacoch aj na Ukrajine, sme sa presvedčili o tom, že stávka na vojenskú silu má, bohužiaľ, v mysliach mnohých politikov doteraz prevahu. K čomu to vedie, je názorne vidieť. Dúfam, že sa všetkým krajinám, ktoré sa nachádzajú v ATR, podarí vyvarovať tohto pokušenia.
.

V Bezpečnostnej rade OSN sa prerokúval projekt vyhlásenie predsedu Bezpečnostnej rady OSN, ktorý sa týkal vojenských akcií v pásme Gazy. V projekte sa jednalo o bezpodmienečnom ukončenie streľby, ale nehľadiac na vyhlásenie oboch strán Izrael vyžaduje, aby HAMAS zložil všetky zbrane, a HAMAS vyžaduje ukončenie blokády. Čo si myslíte, ako budú vyhlásení efektívne?

S.V. Lavrov: Vyhlásenie predsedu Bezpečnostnej rady OSN bolo prijaté konsenzom, preto odráža jednotu názorov v Bezpečnostnej rade. Podporujeme iniciatívu, s ktorou vystúpil Egypt. Potreba zachrániť životy civilných obyvateľov si vyžaduje okamžité a bezpodmienečné ukončenie streľby. Keď americkí partneri spolu s inými členmi Bezpečnostnej rady OSN vystupujú na podporu okamžitého a bezpodmienečného ukončenie streľby v pásme Gazy, priali by sme si, aby s rovnakou priebojnosťou a rovnakými výrazmi vyžadovali ukončenie streľby na Ukrajine – okamžite a bezpodmienečne, nie však za podmienky kapitulácie Juhovýchodu Ukrajiny . To je dvojitý štandard, od ktorého treba ustúpiť.

Čo sa týka podmienok, ktoré vyžadujú predstavitelia hnutia HAMAS a Izraela, myslím si, že je úplne reálne okamžite sa zastaviť a prestať strieľať. Potom je potrebné začať, trebárs aj sprostredkovane, kontakty pre to, aby boli zladené dlhodobé parametre zmierenia. Som presvedčený o tom, že v takejto balíčkovej dohode bude možné splniť želanie jednej aj druhej strany. Dôležité je okamžite a bezpodmienečne prestať strieľať a zasadnúť k rokovaciemu stolu buď cez sprostredkovateľov, alebo sa dohodnúť priamo o tom, ako splniť požiadavky, ktoré sú podporované svetovým spoločenstvom a sú pre všetkých zrozumiteľné, aby bol v pásme Gazy nastolený mier a podmienky pre rozvoj a aby sa Izrael cítil v bezpečí. Počítam s tým, že sa tak stane. Ešte raz podčiarknem – podporujeme úsilie, ktoré Egypt v tomto smere vyvíja. Myslím si, že je veľmi perspektívne.
.

Doteraz sa Rusku darilo vyhnúť sa sektorovým sankciám zo strany Európskej únie. Keď vyjdeme z vyhlásenia Berlína a Bruselu, takéto opatrenia môžu byť prijaté. Počítalo Rusko s tým, že sa vyhne sankciám? Aká môže byť reakcia Moskvy?

S.V.Lavrov: Ja by som sa nepriklonil k Vášmu vyjadrenie, že sa Rusku «darilo vyhnúť» – my sme sa nesnažili ničomu vyhnúť. My sme sa snažili a snažíme sa robiť len jedno – nájsť spôsob, ako ovplyvniť situáciu na Ukrajine, aby sme ju stočili z vojenskej konfrontácie k politickému rokovaní v plnom súlade s povinnosťami, ktoré si na seba vzala Ukrajina, USA, Európska únia a Rusko v Ženevskom vyhlásenie.

Už som dnes pripomínal “cestovnú mapu”. Nech Rusko robilo čokoľvek pre začiatok rokovania, vždy narážalo na odpor nového ukrajinského vedenia, ktoré pociťovalo a pociťuje prakticky bezpodmienečnú podporu našich amerických a európskych kolegov. V tom je práve problém.

Možno je treba pozrieť na problém sankcií z druhej strany. Bol vytvorený nejaký geopolitický projekt, ktorý sa koncom minulého roka začal rozvíjať na «Majdane» pod úplne vymyslenou zámienkou, kedy úradujúcemu prezidentovi bolo odmietnuté právo vziať si doplnkový čas na preštudovanie následkov asociačnej dohody s Európskou úniou. Čo je v tom nezvyčajné? Veľká Británia premýšľa o vykonaní referenda o vystúpení z Európskej únie. Mnohí analytici hovoria, že je to spojené s tým, aby boli zmenené podmienky jej členstva v EÚ na výhodnejšie – úplne neodídeme, ale postrašíme odchodom a za to pre seba vyjdnáme nejaké výhodnejšie podmienky účasti v Európskej únii. Tam beztak bolo urobené pre Londýn nemálo výnimiek, chcú však ešte viac. No a čo? To je život, to je ekonomika – každý bojuje za svoje záujmy. Prečo teda, V.F. Janukovyčovi nedopriali, aby ešte trochu popremýšľal?

Bol zvolaný «Majdan». Podľa toho, ako sa rozvíjal, bolo stále jasnejšie, že ide skutočne o geopolitický projekt zamierený na to, aby bol ovládnutý ukrajinský geopolitický priestor, pričom aby všetko bolo vykonané na úkor záujmov Ruska, záujmov Rusov a ruskojazyčného obyvateľstva samotnej Ukrajiny. Hneď sa to vykonať nepodarilo a ani nepodarí – také veci nemožno jednej strane vnútiť. A tam strana dostatočne jasne vyjadrila svoje záujmy a prístupy. Pripomeniem, sľúbili, že sa s ňou budú dohovárať, sľubovali, že začne otvorený, transparentný, inkluzívne ústavný proces za účasti všetkých regiónov. A čo miesto toho urobili? Vytvorili akúsi kuloárnu komisiu v Najvyššej Rade, ktorá napísala akýsi projekt ústavy, nikomu ho neukázali, žiadne celonárodné prerokovanie, ako nám sľubovali v Kyjeve, ani nezačalo a projekt odviezli do Benátskej komisie Rady Európy. Benátska komisia by mala v najbližšej dobe oznámiť svoje rozhodnutie. Nemám najmenšie pochybnosti, že Benátska komisia v závere povie: akýkoľvek projekt, pred tým, než oznámime svoje konečné rozhodnutie ohľadom jeho obsahu, musí byť predmetom širokého národného dialógu.

Tento dialóg bol zapísaný ako dôležitá podmienka do Ženevskej dohody zo 17. apríla – o dialógu mnohokrát hovorila nová ukrajinská vláda a osobne prezident P.A. Porošenko. Nič z toho nebolo vykonané. Nikto zo západných partnerov, ktorí boli svedkami podpísania Dohody 21. februára, kto písali Prehlásenie v Ženeve 17. apríla, sa nesnaží prinútiť ukrajinské vedenie, aby začalo plniť, čo sľúbilo – predovšetkým začať národný dialóg o tom, v akom štáte všetci ľudia a regióny budú môcť žiť pokojne a stabilne.

Vraciam sa k tomu, z čoho som začal – problému schopnosti našich partnerov dohovoriť sa vo všetkých etapách ukrajinskej krízy. Možno niektorí politici, keď pocítili neschopnosť donútiť ukrajinské vedenie robiť to, na čom sa dohodli, hľadajú východisko v sankciách, aby sa ich potom obyvateľstvo nespýtalo: “prečo ste nechali situáciu na Ukrajine dôjsť do takej bezvýchodiskovej, bezútešnej krízy?”

Viete, aby bicykel išiel, musíte rýchlejšie šliapať. Mám taký pocit, že toto v mnohom teraz podmieňuje inertnosť, ktorú môžeme pozorovať v Európe v otázkach sankcií. Spojené štáty nepochybne chcú, aby Európa pokračovala týmto smerom. Nedávno som si prečítal interwiev dostatočne otvoreného analytika G. Friedmana, ktorý stojí v čele Stratfor (Strategic Forecasting Inc), ktorý povedal, že hlavnú dlhodobú hrozbu vedúcej pozície USA vo svete nepredstavuje ani Čína, ani Al-Kájda, ale možnosť spojenia úsilia Ruska a Európskej únie. Dostatočne otvorené a neskrývané. Bez akýchkoľvek emócií hovorím – to je politika a kalkulácie. Takýto názor tiež zrejme budeme musieť brať do úvahy.

Čo sa týka našej reakcie na sankcie, nechystáme sa konať podľa princípu “oko za oko, zub za zub”. Máme politikov, ktorí k tomu vyzývajú. My však chceme k danej situácii pristupovať triezvo. Prezident Ruska sa už vyjadril, že to musíme mať na pamäti, ale prepadať hystérii a odpovedať úderom na úder – to nie je hodné veľkej krajiny. Máme svoju dôstojnosť a budeme z toho vychádzať.
.

Zástupcovia amerických tajných služieb síce tvrdia, že malajský Boeing zostrelili pravdepodobne povstalci, avšak neposkytli novinárom akékoľvek dôkazy, potvrdzujúce túto verziu. Možno niečo ukázali v Moskve prostredníctvom neverejných kanálov? Akési zábery predsa len boli americkou stranou uverejnené. Ide o zábery, ktoré vraj dokazujú, že z ruskej strany bolo ostreľované ukrajinské územie. Konkrétne to zverejnil veľvyslanec USA na Ukrajine. Ako by ste toto mohli komentovať?

S.V. Lavrov: Už som tento snímok komentoval. Ktovie prečo potrebovali viac ako desať dní, aby niečo predložili. Nech si v tom urobia jasno odborníci. Akonáhle boli dešifrované údaje prostriedky objektívneho pozorovania Ruska, ktoré sa týkajú udalostí onoho dňa, zverejnili sme ich. Príslušné materiály boli distribuované ako oficiálne dokumenty v OSN a OBSE. Celkom príslušníci našej armády a agentúry Rosaviacija položili približne 40 úplne konkrétnych otázok. Nevieme, prečo Američania, ktorí hovoria, že majú akési nezvratné dôkazy pre svoju verziu, tieto dôkazy neposkytnú. Máme veriť ich slovu? To už tu bolo. Aby bolo vyšetrovanie objektívne, musí sa vykonávať poctivo a musí sa zakladať na faktoch. Skúste prísť k americkému súdu a povedať: “Môj klient má stopercentné alibi, ale je to štátne tajomstvo, preto verte môjmu slovu.” Jednoducho sa vám vysmejú! Je asi možné poskytnúť záznamy komunikácie ukrajinských dispečerov s posádkou Boeingu a posádkami iných lietadiel, ktoré tam v tú chvíľu prelietal. Podľa niektorých údajov majú títo dispečeri úplný zákaz s kýmkoľvek hovoriť. To ichbsnáď pripravujú na stretnutie s medzinárodnými expertami, aby náležite vykladali svoje verzie? Toto všetko vyvoláva celý rad otázok a oveľa viac podozrenia, než máme odpovedí.

A či nám Američania niečo ukázali v “dôvernom” režime? Poviem to tak, že v dôvernom režime toho povedia ešte menej než verejne. Je to skutočne tak.
.

Otázka (preklad z angličtiny): Sergej Viktorovič, hovorili ste, že vyzývate ukrajinskú vládu k mierovým rokovaniam s východnou Ukrajinou. Nezdá sa Vám, že s tým môžu byť problémy, pretože hlavné postavy, ktoré kontrolujú časti Donbasu, teda A. Borodaj a I. Girkin, sú obaja občanmi Ruska a žijú v Moskve? S kým, podľa vášho názoru, názoru najlepšie informovaného človeka na svete, sa majú dohodnúť? Má sa Krym tiež zúčastniť týchto rokovaní?

S.V. Lavrov: Myslím, že sám chápete, že odpoveď na vašu druhú otázku je absolútne jasná a je dávno známa. Krym je súčasťou Ruskej federácie. Žiadne rokovania ohľadom Kryme s nikým neprebehli, neprebiehajú a nemôžu prebiehať. Táto odpoveď sa zakladá na úplne jednoznačnom vyjadrenie vôle národov žijúcich na Kryme, ktoré prebehlo 17. marca. Všetky rozhodnutia ohľadom tejto otázky boli už urobená.

Vo vzťahu k účastníkom konania zo strany povstalcov, už som povedal, že prebehlo niekoľko videokonferencií za účasti zástupcov Luganska a Donecka, ktoré sú takto chápané zo strany tých, ktorí zastupujú Kyjev, čo je bývalý prezident Ukrajiny L.D. Kučma a rad expertov. Nie je problém nájsť v juhovýchodných regiónoch partnerov pre rokovania, ktorí by zastupovali povstalcov. Som presvedčený, že priame rokovania (dúfam, že začnú veľmi skoro) nebudú konfrontované s problémom súvisiacim s tým, kto je čoho zástupcom.

Viete, že v radoch jedných aj druhých ukrajinských síl bojujú občania iných krajín – na túto tému existuje množstvo reportáží, napríklad, o švédskych neonacistov, poľských zástupcoch rôznych hnutí, o ľuďoch z iných krajín. Ale netreba zjednodušovať situáciu. Neraz som sa pýtal ministra zahraničia USA J. Kerryho, či je pravda, že sa uvádza (minimálne sa o tom písalo prednedávnom), že priamo v budove Bezpečnostnej rady Ukrajiny pracuje približne stovka amerických vojenských expertov a špecialistov na otázky bezpečnosti, ktorí majú skutočne významný vplyv na situáciu. Sľúbil mi vždy, že to preverí, ale dodnes nemám odpoveď. Bolo to veľmi dávno, pred tromi mesiacmi. Myslím, že nie je dymu bez ohníku. Preto tu ani nejde o to, kto koho konkrétne zastupuje a kto je občanom ktorej krajiny. Ide o to, do akej miery bude dotyčný mať zodpovednosť za dohody, ktorých môže byť dosiahnuté. Ako som už povedal, schopnosť súčasného ukrajinského vedenia dosiahnuť dohodu vyvoláva veľmi vážne pochybnosti.

Pokiaľ ide o povstalcov, je jednoducho treba dať šancu rokovaniam. Ešte raz opakujem, že videokonferencie a kontaktné skupiny potvrdili, že pokiaľ ide o zástupcov juhovýchodných regiónov, nemá Kyjev a OBSE problém s voľbou partnera pre rokovania.
.

Dnes ste spomenuli Japonsko ako hráčov v rámci ATR. Na jeseň tohto roku je plánovaná návšteva ruského prezidenta V.V. Putina v Japonsku. Čo myslíte, má na tieto plány vplyv súčasná zložitá geopolitická situácia? Pokračuje príprava k návšteve? Zástupcovia japonskej opozície hovoria, že bude pravdepodobne ťažké uskutočniť návštevu v tomto roku. Aká je pozícia ruskej strany v tejto otázke?

S.V. Lavrov: Odpoviem veľmi stručne. V našej politickej a kultúrnej tradícii, v našej etike je zvykom chovať sa zdvorilo. Keď príde pozvanie, je posúdené a prijaté. Vychádzame z toho, že doručené pozvanie bolo prijaté, a strana, ktorá pozýva, potvrdila príslušnú dohodu. Všetko ostatné nezáleží na nás.
.

Otázka č 1 – Kyjev požiadal Washington o dodávku zbraní sa smrtiacim účinkom. Podľa slov zástupcu poradcu prezidenta USA pre národnú bezpečnosť B. Roots Washington o takejto možnosti uvažuje. Ako sa pozeráte na pravdepodobnosť takýchto dodávok – môže k nim dôjsť, alebo k nim už možno došlo?

Otázka č 2 – Za posledný mesiac došlo k niekoľkým škandalóznym udalostiam, kedy občania Ruska boli zadržaní v zahraničí – mám na mysli R. Selezneva na Maledivách a V. Poljakova v Španielsku. Hrozí im extradícia do USA. Spájate zvýšený záujem Washingtonu o ruských občanov so situáciou okolo Ukrajiny?

S.V. Lavrov: Na poslednú otázku odpoviem hneď – nespájame túto situáciu s Ukrajinou, pretože podobné únosy ruských občanov Američania robili dávno a robili to v časoch, keď naše vzťahy boli, povedzme, takmer bez mráčika. Je to poburujúca prax, ktorá odporuje dohovorom platným v našich vzťahoch. Trváme na tom, aby skončila. Zatiaľ, bohužiaľ, tie krajiny, v ktorých k týmto únosom dochádza, buď nemôžu, alebo nechcú vzdorovať takému bezostyšnému nátlaku. Na Maledivách to celé prebehlo jednoducho banditskou metódou: človeka chytili, strčili do lietadla a odleteli s ním nevedno kam. Malefivské orgány o tom vôbec nič nevedeli. Už sme zaslali protestnú nótu.

Nevidím spojitosť s udalosťami na Ukrajine. Je to proste taký arogantný spôsob typu: toto sú moje zákony, a keď sa mi bude zdať, že ich niekto znevažuje, budem konať nezávisle na nikom a na ničom.

Mimochodom, jedna zaujímavosť týkajúca sa exteritoriálneho výkladu a aplikácie amerických zákonov. V tých prípadoch, keď to pre Američanov nie je výhodné, sa všetko deje presne naopak. Napríklad, existuje Medzinárodný dohovor o občianskych a politických právach, ktorú podpísali aj Spojené štáty americké. Keď USA ratifikovali tento medzinárodný dokument, vydobyli si, že záväzky z tohto dokumentu vyplývajúce, budú USA rešpektovať iba na svojom území. A v dokumente sú také záväzky ako nepoužívať mučenia a mnohé ďalšie, ktoré sa týkajú metód ochrany človeka, ktorý je obvinený z toho, že spáchal zločin. Potom, čo si USA vydobyli, že záväzky nepoužívať mučenie a ďalšie neľudské metódy pri zaobchádzaní s občanmi sa vzťahujú iba na územie samotných USA, môžu Američania zdôvodniť to, čo robia na Guantáname, to, čo robili v Abu Ghraib, “lietajúci väzenia” CIA a ďalšie. Naši partneri sa správajú tak, ako je to pre nich pohodlnejšie. Vedieme s nimi v ochrane ľudských práv príslušné diskusie, snažíme sa dokázať, že je to ďalší z rady aplikácie dvojitých štandardov – ale zatiaľ bez väčšieho úspechu.

Keď sledujem, ako sa ukrajinské vedenie snaží vyriešiť “problém juhovýchodu”, myslím si, že rozhodnutie USA dodávať zbrane so smrtiacim účinkom by priamo prilievalo olej do ohňa a len by provokovalo militantné, nekompromisné inštinkty ukrajinského vedenia. Pribúdajú dôkazy, že tieto smrteľné zbrane, ktoré ukrajinská armáda už má, sú používané úplne plošne, čím trpí civilné obyvateľstvo. Myslím, že zahynuli minimálne stovky ľudí, tisíce utrpeli zranenia, desiatky a stovky tisíc odišli do zahraničia alebo do iných oblastí Ukrajiny. Môžete vidieť televízne zábery s troskami obytných domov a iných budov občianskej vybavenosti. Sú ostreľované nemocnice a zdravotnícke zariadenia. Toto ako by naši západní kolegovia nevideli. Vo vyhláseniach zo strany Európskej únie alebo USA stále zaznievajú výzvy, aby ukrajinské vedenie aj naďalej zachovalo «vyváženost» pri vedení «antiteroristické operácie».

Vždy mám pri sebe a dnes by som chcel tiež citovať vyhlásenie P.A.Porošenka z 2. júla tohto roka: «Pracovití a mierumilovní ľudia, ku ktorým patrí väčšina obyvateľov Donecka a Luganska, pocítili naše sympatie, lásku a úctu. Ozbrojené sily Ukrajiny, Národná garda, ani ďalšie jednotky si nikdy nedovolia použiť násilie proti mierumilovným ľuďom, nikdy nebudú ostreľovať obytné štvrte. Ukrajinskí vojaci a príslušníci gardy budú riskovať vlastný život, aby neohrozili ženy, deti a starcov. Taká je odveká rytierska podstata ukrajinského vojska». Koniec citátu.

Ešte nejaké otázky? Dovidenia.

Preklad z češtiny J.Poláček. Originál a ďalšie texty autora….