John_McDougall_in_2013-09-24_11-25

John McDougall, MD

À propos, mám reumu. Prvé náznaky sa objavili v roku 2015. Bral som doplnok výživy, ktorý zvyšuje hladinu testosterónu čo súvisí s celou paletou mojich ďalších zdravotných problémov. Po týždni jedenia doplnku som mal pocit, ako keď mám svalovicu. Stuhnuté svalstvo na spodnej strane stehna pri kolene. Doslova som nevedel chodiť. Napadlo ma, že to môže súvisieť s doplnkom výživy, tak som ho vysadil. O tri dni stuhnutosť prešla. Opäť som ho začal jesť. Opäť sa objavila stuhnutosť. A opäť som ho vysadil. Definitívne. On and off, on and off.

Vo svojej naivite som si myslel ešte ďalší pol rok, že to vtedy bola svalovica. Nebola. Bola to reuma.

Na konci septembra 2015 som si zlomil posledný článok palca na ľavej nohe. Trojnásobná fraktúra a strhnutý necht. Celý mesiac som ležal doma s nohou vyloženou sa operadle sedačky. Vôbec som sa nepohyboval. Nedokázal som ani cvičiť. V januári 2016 som sa začal cvičiť. Po dvoch rokoch som sa vrátil ku klikom a hneď som si natiahol šľachu na tom zlomenom palci na nohe. Vo februári 2016 som začal robiť podrepy. Na tenkých nožičkách oslabených dlhodobou nečinnosťou. Tri série po desať drepov a na druhý deň som sa nevedel postaviť z postele. Svalovica a bolesť kolien. Svalovica?

Týždeň som si dal prestávku a bolesť v kolenách ustúpila spolu so stuhnutosťou svalov. Tak ďalší tréning — tri krát desať podprepov. Ráno rovnaký výsledok. Bol som tuhý a kolená ma boleli. Tri dni som o tom nepovedal nikomu. Stále som potajomky dúfal, že to bola svalovica. O päť dní neskôr sme mali poradu: docent Blažíček, Peťo Szalay a ja. Po porade som ich ešte zastavil: “chlapi, bolia ma kolená už týždeň a mám také stuhnuté svaly. Vôbec neviem chodiť.”

Začali sa smiať. “Máš reumu. Si starý. Zmier sa s tým. Budú ti pichať injekcie do kolena. Štyridsať injekcií. To máš do konca života.”

Pre mňa to bolo ako najväčší podraz. Už predtým, keď som mal nádor na obličke, tak ma to tak vzalo. Ale teraz som bol veľmi sklamaný. Všetky moje predstavy o tom, ako budem na penzii chodiť na prechádzky a robiť v záhrade sa na mňa zrútili. A ten výsmech kolegov.

Čo ma poznáte, viete, že prvá vec, ktorú som urobil bola, že som si prečítal všetko, čo sa o reume dá prečítať. Čítam rýchlo — pozriem nadpis článku a hľadám zhrnutie. Čo pomohlo a akému percentu ľudí. Zlepšenia pod 7% sú placebo. Tie preskakujem. Veci čo pomohli jednému jedinému človeku, to sú pre mňa náhodné dôlazy. Potrebujem silné dôkazy: dvojitú alebo trojitú štúdiu s placebom. Slepú. S náhodnym výberom. Niekedy nadránom som mal akú-takú predstavu o reume: je to ochorenie neznámeho pôvodu, sprevádzané systémovým zápalom a snáď aj vyvolané systémovým zápalom. Práca v Inštitúte pre biomedicínu mi pomohla rýchle chápať hladiny biomarkerov a odlíšiť dobré štúdie od zbytočných. A potom som narazil na článok od doktora Johna McDougalla “Diet: Only Hope for Arthritis”. Bol presne tým, čo som hľadal.

John McDougall, MD je významný popularizátor vedy o výžive. Má prehľadnú webovú stránku, kanál na YouTube, stránu na Facebooku a usporadúva desiatky prednášok po Spojených štátoch. Jeho diéta pomohla už tisícom ľudí a ja som jeden z nich.

Vrátim sa späť do mojich študentských čias. Vždy som sa zaujímal o výživu a články doktora Husáka a prednášky doktora Bukovského ma priviedli k vegetariánstvu. V roku 1988 pár dni po štátniciach som prestal jesť mäso a stal som sa ovo-lakto-vegetariánom a bol som ním až do roku 2005. Sedemnásť rokov. Najprv som schudol počas vojenskej služby na 84 kíl a potom som sa vypracoval na 115 v Nationale-Nederlanden aby som vzápätí schudol v Indii na 95.

Potom prišla Sporiteľňa a od 2004 Credit-Suisse. Začal som jesť mäso a chodiť po baroch. Patrilo to k mojej práci. Pribral som až na 137. Myslím, že to bolo zúfalstvo z korporátneho života, ktoré ma zožieralo až do roku 2011. Pár dní po tom, ako som odovzdal kľúče od kancelárií mi lekári našli nádor na obličke. O týždeň neskôr som bol po operácii. Keď ma pustili domov mal som 117 kíl. Za dva týždne som schudol skoro dvadsať kíl.

Ani po operácii ma nenapadlo, že by som mal zmeniť jedálniček. Začal som priberať a vo februári 2016 som mal 125 kíl. Aj keď mi mäso celý život nechutilo, aj tak som ho občas jedol. Zo zvedavosti. Chcel som poznať haute cuisine — kuchárske umenie. I som ho spoznal, i stačilo.

Od ferbuára 2016 som prešiel na racionálne stravovanie. Podľa najnovšieho vedeckého výskumu. Základom stravy sú celozrnné škroboviny — zemiaky a ryža. K tomu veľa strukovín a zeleniny. Veľa korenia a ovocia. Žiadny olej, žiadne tuky, žiadne potraviny živočíšneho pôvodu. V septembri 2016 som urobil pokus, či môžem jesť potraviny obsahujúce lepok. Po troch dňoch som musel pokus prerušiť. Dnes už viem, že patrím k tej skupine ľudí, ktorí nemôžu ani lepok (glutén).

Od februára do októbra sa znížila moja hmotnosť na 107 kg (pri výške 195 cm a obvode hrudníka 120 cm). Od júla už nechudnem. Začal som trochu cvičiť. Kolená ma ešte stále pobolievajú, ale už dokážem chodiť aj dlhšie vzdialenosti. V piatok som prešiel päť kilometrov.

Vedľajším efektom mojej reumy je, že som si naštudoval veľa informácií o zdravej výžive, tak o nej v nasledujúcich rokoch napíšem zopár blogov.