Ktorý u nich som ja?

Ktorý u nich som ja?

Pobavene sledujem, ako sa ľudia nálepkujú. Fašista, nacionalista, komunista. Väčšina ľudí však ani netuší, čo tie slová znamenajú.

Gulliver sa pri svojich cestách dostal do krajiny, ktorá so susednou viedla vojnu pretože sa hádali, či sa má vajce na mäkko rozbiť na širšej alebo na užšej strane. Samozrejme, že to bolo zábavné aj v dobe napísania knihy.

Dnes však máme snahu relativizivať všetko. Dozvedáme sa, že ten či onen národoec bol alkoholik či záletník. Doba pokročila tak ďaleko, že zhadzujeme sochy. Stavím sa, že niektorí aj pália knihy. Hlavne takí, čo nevedia maľovať.

Neskúmal som to bližšie, ale historici hovoria, že v Uhorsku po Rakúsko-Uhorskom vyrovnaní bolo ekonomicky výhodnejšie sa tváriť, že je človek Maďar. To vraj viedlo k národnej obrode, aj keď zlé jazyky hovoria, že to bolo vtedy v Európe v móde a že aj vtedy sa to skôr používalo na ťahanie peňazí z bežných ľudí. Tak ako teraz — nacionalizmus je dobrá agenda na úspech vo voľbách.

Zažil som Československo aj Česko-Slovensko. Čítal som o programe industrializácie Slovenska ale aj o pražskom centralizme. Nikdy som nemal pocit, že som znevýhodnený alebo zvýhodnený. Nevadí mi písať alebo čítať po Česky. Ale to som ja a iní majú problémy s cudzími jazykmi.

Stále sa snažím skúmať, či mám alebo nemám nejaké predsudky. Ak ak som podozrievavý k nejakému cudzincovi, či sa jedná o predsudok alebo sociálne profilovanie. Sociálne profilovanie je celkom legitímny nástroj na odhad správania sa. Stále teda skúmam, či je problém reálny alebo len podobný tomu s vajíčkami z Gulliverových ciest.

Chodím si tak po Bratislave a pozerám, čo majú turisti na klope. A viete čo som si všimol? Že Nemci, Američania, Briti či Japonci sa za svoju vlajku nehanbia. A tak som si zadrel na klopu slovenský znak, nech slniečkárov rozdrapí.

Či som nacionalista? Neviem. To, že ma dojíma, keď vyhráme v hokeji je vraj príznak mojej stareckej demencie. A sklon spievať po pár deci “V dolinách…” a “Na kráľovej holi… je vraj príznak opitosti. Celkovo mám tých odsúdeniahodných nacionalistických príznakov viac: obľúbené jedlo sú pečené zemiaky, rád čítam preklady do slovenčiny, aj keď si viem prečítať knihy v iných jazykoch, som hrdý na Brunovského a Kállaya, na bratov Babjakovov či pani Gruberovú, na Ferdinanda Klindu, Paľa Hammela, na Daniela Heviera. Normálne keď na mňa niekto vytasí Čejku, ja sa nehanbím dorovnať a prebiť Hevierom.

Možno, že je to tak, že nie som nacionalista, ale som patriot. A asi aj snob. A patriot.

A keď môžu amíci spievať hymnu, môžem aj ja.