29.1.2002

Že sa dá zapamätať čokoľvek a v akomkoľvek množstve, som sa presvedčil na kurze, ktorý viedol môj priateľ Vojto Dúl. Po krátkej teórii som bol schopný zapamätať si 40 slov v určitom poradí tak, že keď by ste mi povedali číslo, vedel som povedať slovo alebo ich vymenovať. Napríklad každé tretie slovo.

Súvisí to s tým, čo nás učil za mladi František Šebej. Bolo to v tom čase, keď sa ešte živil vedou v Slovenskej akadémii vied. Z jeho prednášok som si zapamätal hneď dva poznatky: o neurónoch a synaptických spojeniach a o špecializovaných častiach mozgu.

Mozog sa skladá z veľkého množstva nervových buniek – neurónov, ktoré sú navzájom pospájané alebo nepospájané. Každá myšlienka je potom elektrickým impulzom, ktorý sa rozbehne po celej hlave. Je to trochu zložitejšie, ale pre naše účely táto predstava úplne stačí.

Tie miesta spojov sa nazývajú synaptické spojenia a predstavujem si ich ako nejaký viac alebo menej vodivý rôsol. V počítači bežia impulzy len na dvoch napäťových úrovniach: na úrovni 0 alebo na úrovni 1. V ľudskej hlave prúdy môžu byť akokoľvek silné a napätia rôzne. Napríklad pri epileptických záchvatoch bežia mozgom také prúdy, že jeden čas bolo populárne liečenie epilepsie chirurgickým zákrokom, pri ktorom sa prerušilo spojenie medzi obidvoma hemisférami. Takže napätia môžu byť 1,5 mV alebo napríklad 3,14 mV. Každé synaptické spojenie predstavuje určitý objem informácie. Nie jeden bit ako v informatike, ale takých 18,6 bitu. Teda čo synaptické spojenie, to iný počet bitov. O mozgu už vieme, že čím väčšie emócie sú spojené s informáciou, tým pevnejšie spojenie sa v mozgu vytvorí.

No a ešte tu je koncepcia špecializovaných častí mozgu. To si predstavujem tak, že časť mozgu si výborne pamätá obrázky, iná časť zvuky. V počítačoch je už dnes bežné, že existujú špecializované obvody na kompresiu dát alebo manipuláciu s obrázkami či trojrozmernými modelmi. Podobne to je aj v našom mozgu. Časť mozgu robí wavelet transformáciu obrazu, iná mpeg kompresiu zvukov. Zachytávajú sa potom už len výsledné informácie stlačené v pomere napríklad stokrát.

No a teraz k tej technike. Po prvé sa musím motivovať. Robievam to tak, že sa s niekým stavím alebo že sa pred niekým, na kom mi záleží, pochválim, že sa naučím to a to a dovtedy. Moje bežné stávky sú sto cudzích slovíčok za hodinu alebo tisíc za týždeň. V druhom kroku sám sebe hovorím, že teraz to musím zvládnuť, lebo inak budem vyzerať ako idiot. Teraz už nabudený ako Sly Stallone v Rocky I až IV pristupujem k učebnici a drvím.

Keďže viem, že človek si pamätá pomocou asociácií, snažím sa rýchle vytvárať asociácie: goat je cap ale coat je kabát. Ak poznám už slovo coat, zapamätám si capa tak, že si predstavím capa v kabáte. Zatvorím oči, snažím sa predstaviť si čo najnezmyselnejšiu predstavu capa v kabáte a pokračujem ďalej. Po sto slovách skúšam, čo som si zapamätal. Do hodiny už mám potom dve opakovania v suchu.

Ešte mi zišlo na um, že je dobré si pamätať červenú kozu pre ženský rod, pre mužský rod modrého capa a zelené kozľa pre stredný. Ako dupačky u lezúňov.

Opakovanie je kľúčové. Opakovať treba o deň, tri dni, týždeň, mesiac a dva mesiace. Po tom poslednom opakovaní sa zvyčajne už vedomosti nestrácajú.

Takže krátke opakovanie nakoniec. Ak si chceme niečo zapamätať, musíme mať dôvod – motiváciu. Zapamätávame si asociáciami a to hlavne nezmysly. Čím farebnejšie a živšie, tým skôr si ich zapamätáme. Aké záruky viem na metódu poskytnúť? Zatiaľ som sa nestretol s frekventantom kurzu, ktorý by to nezvládol.

Písané pre www.inzine.sk