Petruševskej poviedky vydalo Artfórum 2011. Poviedky sú zasadené do deväťdesiatych rokov v Rusku. Srší z nich beznádej a nedostatok príležitostí, avšak sú výbornou sondou do vtedajšieho života.

Prečo poviedky čítať?

Ak vás zaujíma ako to vyzerá v dystopii, tak ste na správnej adrese. Keď je človek vážne chorý, tak sa snaží zaplniť svoj život jednoduchými úkonmi – jedlom, pitím, horúčkovitými aktivitami aby nemusel myslieť na svoju mizériu. Petruševskej postavy to robia dokonale, ale ich choroba sa volá chudoba a beznádej. Petruševskej štýl pripomína telvíznych moderátorov spravodajskej televízie. Nástojčivo a rýchlo, akoby bol ich posledný deň a chceli ľudstvu ešte niečo dôležité zvestovať, tak teda nástojčivo a rýchlo tryská ich prúd reči a v tom závratnom tempe človek nestačí vnímať viac ako zopár kľúčových slov a atmosféru odkazu. Ak by bol človek spisovateľ, tak prúd reči Petruševskej by bol výbornou alternatívou k Páralovej štylizácii rozhlasových správ, ktoré dokážu ospalému deju vtlačiť spád. Petruševskej štýl ukazuje, kam môže kráčať súčasná literatúra. Kniha je príjemnou alternatívou k prevládajúcej sterilite a stereotypnosti literárnych štýlov. Písanie o prítomnosti vktorej žijeme, o rýchlosti našej doby sa smie vyjadriť aj takýmto prúdom reči.

Prečo poviedky nečítať?

Ak by čitateľ hľadal poetiku, opisy, poučenie či hlbokú psychológiu postáv, bude určite sklamaný. Postavy obiehajú v deji ako na orloji, ktorý sa zmenil na šialený kolotoč. Skôr než zistíme motívy jednej postavy už sa vynára ďalšia. Pričom samotným postavám, ktorým chýba akýsi hlbší zmysel života sa autorka vysmieva. Knihu určite nečítajte, ak vás nebaví načúvať kvákaniu tetušiek pred obchodom. Nečítajte ju, ak vás nezaujímajú príbehy bez koncov a poučení.

Iné recenzie:

http://kultura.pravda.sk/kniha/clanok/39970-ludmila-petrusevska-v-dome-niekto-je/ http://www.litcentrum.sk/recenzie/v-dome-niekto-je-ludmila-petrusevska-potesi-aj-sokuje http://inforum.artforum.sk/inforum/novinky-z-vydavatelstva-artforum/36f8c4/ludmila-petrusevska-v-dome-niekto-je