Klimatická zmena prebieha v súčasnosti viac alebo menej na celej planéte. Existujú miesta, kde sa prejavuje menej alebo takmer vôbec a naopak existujú miesta, kde sa prejavuje viac. Keďže rozdiel teplôt medzi dvomi desaťročiami môže byť nižší ako štatistická odchýlka, klimatológovia používajú tridsaťročné plávajúce priemery na jej skúmanie.

Skleníkový efekt

Dole pripájam jeden odkaz na video na YouTube, ktoré ukazuje jednoduchý pokus[1]. Máme dve uzavreté nádoby. Do prvej dáme obyčajný vzduch a do druhej vzduch obohatený o oxid uhličitý. Na obe nádoby budeme svietiť 500 W infračervenou žiarovkou. Pomerne rýchlo zistíme, že obsah jednej nádoby sa ohrieva rýchlejšie. Ako sa dá očakávať, rýchlejšie sa ohrieva obsah nádoby s oxidom uhličitým. Každý absolvent stredoškolskej fyziky vie, že určité koeficienty ako napríklad rozťažnosť ocele sú uvedené vo fyzikálno-chemických tabuľkách a nikoho by nenapadlo pochybovať či je to pravda a s asi akou pravdepodobnosťou to platí. Presne to isté možno povedať o skleníkovom efekte. Vlastnosť plynov, že niektoré sa zohrievajú rýchlejšie a niektoré pomalšie bola odhalená v 19. storočí, a dnes je pomerne dobre popísaná. Poznáme aj rovnice popisujúce ohrievanie plynov v závislosti od zloženia zmesi plynov. Atmosféra Zeme má viac-menej rovnaké zloženie na všetkých miestach zemegule. Z vedeckých výskumov ako sú napr. vrty do ľadu, ktorý je starý niekoľko sto tisíc rokov, poznáme zloženie zemskej atmosféry z minulosti. Vieme, ako sa zloženie menilo počas posledných tisícov rokov a vieme odhadnúť zloženie atmosféry za posledných niekoľko stoviek miliónov rokov (viď. paleoklimatológia). Vieme vypočítať prírastky a úbytky tepla planéty v závislosti od zloženia atmosféry. Tieto rovnice sa dajú overiť v laboratórnych podmienkach na malých objemoch plynov a v podmienkach Slnečnej sústavy vieme zmerať obsah zloženia atmosféry jednotlivých planét pomocou spektra, ktoré dopadá z týchto planét na Zem, ak vieme odmerať ich teplotu tak, ako ju dnes dokážu odmerať moderné teplomery bezdotykovo na ľuďoch či pri inom použití (zlievanie, varenie) [2].

Oxid uhličitý

Oxid uhličitý nie je najsilnejší skleníkový plyn, ale jeho množstvo najviac ovplyvňuje klimatickú zmenu [3]. Keďže máme rovnice ktoré popisujú skleníkový efekt vieme odhadnúť aká bude teplota Zeme pri akých koncentráciách oxidu uhličitého. Ak by sme predpokladali že počet obyvateľov planéty a produkcia oxidu uhličitého budú rásť takou rýchlosťou ako v posledných desaťročiach, tak pravdepodobne by počas storočia alebo dvoch život na zemi zanikol..

Metán

Aj keď oxid uhličitý je najvýznamnejší skleníkový plyn metán nesmieme žiadnom prípade podceňovať. Vieme že v geologických dobách boli obdobia, keď obsah metánu v atmosfére bol ďaleko vyšší. Veľké množstvo metánu je uložené vo forme pripomínajúcej želatínu na dne mora alebo v permafroste–večne zamrznutej zemi. Na mnohých miestach vidíme, že vplyvom otepľovania sa tento metán uvoľňuje, čo sa prejavuje obrovskými bublinami na hladine mora alebo obrovskými dierami v permafroste (pravdepodobne). Preto je zosilňujúca spätná väzba metánu veľmi nebezpečná, existujú odhady, že dokáže zvýšiť teplotu povrchu Zeme tak, že bude neobývateľná.

Najčastejšie otázky

Hrozí doba ľadová? Nie. Nič nenasvedčuje tomu, že pokles slnečného cyklu by bol väčší ako vplyv skleníkových plynov.
Do akej miery máme istotu že sa Zem sa otepľuje? Databázy s údajmi meracích staníc sú dostupné na webe a žiadny seriózny vedec otepľovanie zeme nespochybňuje. Máme dostupné aj údaje z diaľkového prieskumu Zeme a fotografie v tepelnom spektre. Tieto údaje sa kryjú s meraniami z pozemných staníc.
Do akej miery vieme, že otepľovanie je spôsobené človekom?
Množstvo oxidu uhličitého, ktoré vypúšťame do atmosféry a vypočítané ministerstvami životného prostredia jednotlivých krajín na základe národných údajov o spotrebe fosílnych palív s dobrou presnosťou kopírujú údaje z merania meteorologických staníc.
Nie sú najväčším zdrojom skleníkových plynov kravy? Nie. Aj keď produkujú veľké množstvo metánu, je to zlomok toho, čo sa nachádza na morskom dne a v permafroste.

Klimaskeptici

Klimaskeptici sú rovnakí šarlatáni ako homeopati, prútkari či liečitelia reiki. Všetko čo píšem vyššie sú vedecké poznatky, ktoré prešli cez vedecké pripomienkovanie (Homeopati, prútkari a reiki neprešlo). Existujú webovské stránky, kde sú jednotliví klíma skeptici odhalení. Všetky bludy, ktoré klíma skeptici popísali sú debunkované. Na vyhľadanie odkazov postačuje meno klimaskeptika, názov webovskej stránky alebo niekoľko kľúčových slov, ktorými sa oháňajú.

Vplyv homo economicus na produkciu CO2

Ľudia sa správajú tak, že ak jeden obmedzí svoj spotrebu, iní daný zdroj využijú. Príkladom môže byť, že ak krajina obmedzí svoju produkciu oxidu uhličitého, tak firmy, ktoré sa nachádzajú v tejto krajine, začnú dovážať zo zahraničia výrobky, pri ktorých výrobe sa produkuje veľké množstvo oxidu uhličitého. Vieme, že Kjótsky protokol pomerne efektívne obchádzali exportom výroby, ktorá uvoľňuje veľké množstvo oxidu uhličitého, do afrických, ázijských alebo juhoamerických krajín.

Dôsledky pre planétu

Aj vzhľadom na ropný vrchol , prebiehajúcu klimatickú zmenu, aj vzhľadom na hroziaci finančný kolaps nie jasné ako sa v budúcnosti bude vyvíjať počet obyvateľov planéty a produkcia oxidu uhličitého. Rovnako nejasné je, ako bude prebiehať oteplenie morského dna a akou rýchlosťou sa bude uvoľňovať metán. Najbližších 10 až 15 rokoch uvidíme, či teplota začne rásť a spätné väzby sa uplatnia tak, že sa teplota vymkne kontrole (dosiahne escape velocity).

Dá sa ešte niečo robiť?

Áno aj nie.
Vrchol prosperity, ktorý bol predpovedaný Rímskym klubom a o ktorom prednáša Ugo Bardi, David Korowitz, Chris Martenson, Juraj Mesík či Alexander Ač je spôsobený niekoľkými faktormi. Vyčerpávanie zdrojov, ničenie životného prostredia a klimatická zmena sú hlavné faktory. Dá sa očakávať, že podobne ako v Japonsku sa pôrodnosť zníži prirodzenou preferenciou dôsledkom zníženia poľnohospodárskej produkcie v dôsledku čoho sa zníži produkcia tovarov dlhodobej spotreby a poklesnú služby. Dá sa očakávať, že sa prehĺbi alebo vznikne veľa vojen (ľudia, nielen politici, radi externalizujú dôvody problémov, napr. za všetko môžu Rusi, Američania, a pod.). Vrchol prosperity je síce zárukou zníženia produkcie CO2, ale zároveň odstráni prachovú clonu, ktorá bráni väčšiemu ohrievaniu planéty – výsledok je nepredvídateľný. Vrchol prosperity je akou-takou zárukou zníženia počtu obyvateľov. Dnes ale nie je jasné, či to bude dostatočné.

Nemyslím, že opatrenia typu Kjótskeho protokolu dokážu znížiť celkovú produkciu oxidu uhličitého. (Ekonomické mechanizmy budú exportovať produkciu CO2 mimo ustrážiteľné územie). Zároveň si myslím, že pokles svetovej populácie pod pol miliardu dokáže zaručiť dlhodobú obývateľnosť planéty. Samozrejme, ak prežijeme nasledujúcich dvesto rokov.

[1] https://www.youtube.com/watch?v=3v-w8Cyfoq8
[2] http://ac.blog.sme.sk/c/318509/Venusin-syndrom.html
[3] http://www.bloomberg.com/graphics/2015-whats-warming-the-world/

 

P.S.: Ďakujem Alexandrovi Ačovi za kontrolu rukopisu