Ako som už raz písal v inom blogu, bez ropy naša civilizácia nebude fungovať. Od jej ceny sa odvíjajú ceny potravín aj odbyt priemyselných výrobkov.

Začnime pekne od začiatku. O dôležitosti ropy sa dlho nevedelo. Ktorýsi americký prezident dokonca vyhlásil, že cena benzínu nie je dôležitá. Bola to pravda, ale len do konca 60. rokov, kým bola cena ropy nízka.

V októbri 1973 sa však odohrala jomkipurská vojna, ktorá vyvolala reakciu najväčšieho producenta ropy – Saudskej Arábie. Saudovia (a OPEC) zdvojnásobili cenu ropy a vo svete nastal prvý ropný šok. Ropa bola lacnejšia (vyjadrené v cenách očistených o vplyv inflácie) už len raz – v rokoch 1998 až 1999. Odvtedy stúpa a odvtedy vidíme čoraz jasnejšie, aká je ropa dôležitá.

Každý ekonóm by mal poznať dve cenové závislosti. Prvou je priama závislosť cien potravín od ceny ropy. Index cien potravín vypočítava Svetová organizícia výživy FAO aj Svetová banka. Závislosť je priama úmera.

(Pre vrtákov: Dajte do vyhľadávača Google slová FAO a oil, prepnite na obrázky a objavia sa tisíce diagramov závislosti indexu ceny potravín od ropy. Pre ešte väčších vrtákov: ceny texaskej ropy)

Druhou je nepriama závislosť priemyselnej výroby od vývoja ceny ropy. Na túto tému existujú rôzne výskumy, všetky však tvrdia zhruba toto – po náraste ceny ropy dôjde postupne k zvýšeniu ceny potravín a zníženiu odbytu priemyselných výrobkov (najmä áut). (Pre vrtákov: priama úmera s časovým oneskorením – lineárna diferenciálna rovnica prvého rádu)

www.brookings.edu/~/media/Files/Programs/ES/BPEA/2009_spring_bpea_papers/2009a_bpea_hamilton.pdf(Obr. 14)

To, že sa reálna cena ropy nachádza v súčasnosti neďaleko od svojho historického maxima, ktoré zaznamenala po druhom ropnom šoku na konci 70. rokov, súvisí okrem geopolitických rizík hlavne s tým, že ľahšie dostupná ropa sa rýchlo míňa a ťažba menej dostupných ložísk (podmorských, bridlicových a bitúmenových) je čoraz nákladnejšia. A vyžaduje si aj čoraz viac energie. Nazýva sa to energetická návratnosť vloženej energie – EROEI (Energy Returned On Energy Invested). Ľudstvo sa tak blíži k ropnému vrcholu (oil peak), čo je bod, keď produkcia ropy dosiahne strop a po ňom už bude iba klesať.

Štúdií, úvah, esejí alebo takzvaných peer-reviewed-articles o vplyve ropného vrcholu na svetovú ekonomiku je veľa. Pre mňa je reprezentatívna táto:www.imf.org/external/pubs/ft/wp/2012/wp12256.pdf. Páni z Medzinárodného menového fondu (MMF) predložili viaceré scenáre, z ktorých si môže každý vybrať, čo je jeho srdcu bližšie. Ja si myslím, že reálny vývoj bude ešte pesimistickejší ako v ich scenári F. Ten očakáva okamžité zvýšenie ceny ropy (po tom, keď sa svet dozvie, že ropný vrchol je za nami) o 400 % a do 20 rokov zvýšenie cien ropy o 1 400 %.

Koľko bude stáť benzín podľa scenára F? Cena je teraz okolo 1,5 € za liter, z čoho je daň 0,5€. Takže (1,5 – 0,5)*(100%+400%) = 5€ hneď a 15€ do 20 rokov. Spotrebná daň ani DPH už na benzín nebude, vlády nebudú chcieť ešte zhoršovať následky ropného šoku.

Ak si myslíte, že cena benzínu sa bude týkať len vašej jazdy na východné Slovensko za rodičmi alebo cesty na dovču na Makarskú, a mávnete rukou, že raz za rok si budete môcť dovoliť naplniť nádrž za 750 €, tak nemáte pravdu. Spomeňte si na závislosť číslo jeden. Násobte ceny potravín – hneď krát 5, o 20 rokov krát 15. Dochádza Vám to?

Ako bude vyzerať spotrebný kôš mediánového Slováka? Dnes v ňom tvoria potraviny 14,6 percenta portal.statistics.sk/showdoc.do. Krát 5 = 78 percent na potraviny. Krát 15?

A prečo si myslím, že veci budú ešte horšie ako v scenári F? Stačí si pozrieť prezentáciu z Dublinu 2011, kde jeden z autorov Michael Kumhof píše o nedostatkoch modelu, ktoré môžu ešte zhoršiť výsledok oproti vypočítaným percentám. Prvý nedostatok je, že model cenového vývoja podľa MMF nezohľadňuje EROEI. Ďalej M. Kumhof uvádza ďalšie faktory, ktoré môžu zvýšiť cenu ropy oproti modelu ešte viac:

  • • Ak exportéri ropy nezvýšia masívne svoju spotrebu (nezvýšia)
  • • Ak finančné trhy nebudu flexibilné (nebudú)
  • • Ak nebude hladký prechod ropných importérov na priemyselné odvetvia bez ropy (nebude viď Grécko)
  • • Ak krajiny-importéri ropy budú silne odolávať znižovaniu miezd (huh, Španielsko?)
  • • Ak exportéri ropy obmedzia export, aby z toho dlhšie benefitovala ich krajina (nehovoril niečo také saudský šejk?).

Za posledných pár rokov išla cena ropy hore o 100-150%www.tradingeconomics.com/commodity/brent-crude-oil, rovnako ako cena potravínwww.fao.org/worldfoodsituation/wfs-home/foodpricesindex/en/. Je to reálna demonštrácia priamej a výraznej závislosti cien potravín od ceny ropy.

To, čo najviac zaujíma čitateľov, je, kedy bude/bol ropný vrchol dosiahnutý a či bude dopad taký hrozný, ako predpokladá MMF. Pozrite si diagramy a hádajte so mnou:crudeoilpeak.info/incremental-crude-oil-production-update-january-2012. Myslím, že sme už na vrchole a nepotrvá dlho, kým príde tretí ropný šok.

P.S.: Je veľmi pravdepodobné, že okrem ropy zohrajú pre stanovenie výslednej ceny poľnohospodárskych komodít substitúty a zmena správania spotrebiteľov: barter a samozásobenie, zmena stravovacích návykov. To samozrejme ovplyvní aj dostupnosť tovarových položiek či zvyšovanie a znižovanie marží obchodníkov.