Diskusia o tom, čo je to “byť šťastný” sa vracia ako bumerang. Tento blog by mal byť zhrnutie toho, čo som zatiaľ o šťastí napísal, povedal a prečítal inde.

Koľko ľudí, toľko definícií šťastia

Pre fyzika Tomáša Miléřa je šťastie druhou deriváciou úspechu. Píše:

Po dosažení úspěchu se dostaví pocit štěstí, který ale dlouho nevydrží. Abychom byli šťastni, musí úspěch neustále rúst, protože jakmile si na dosažený úspěch zvykneme štěstí vyprchá. Podle me lidé nedoceňují pocit spokojenosti – to není málo! Hon jednotlivcú za štěstím vede k neudržitelnému chování lidstva jako celku. Bohužel, takhle jsme zkonstruování => stupid design!

František Marčík k tomu dodáva, že:

Tato premisa není pravdivá: "protože jakmile si na dosažený na úspěch zvykneme, a štěstí vyprchá", rozhodně ne u všech, u bankéřů Wall
Street, velkých hráčů kapitalismu a pod. asi ano, ale obecně ne.
Štěstí může být i permanentní, například šťastný pocit z rodinného
života, navíc štěstí má mnoho podob a zdrojů, úspěch je jednou z nich a pro úspěch platí totéž: má různé zdroje a podoby. Takže ne, bohudík takhle zkonstruováni nejsme, takhle jsme oblbováni neustále dokola
tím, že to údajně jinak nejde.
Juraj Mesík hovorí, že sa mu najviac pozdáva tvrdenie, že “šťastie je ľudská schopnosť, nie udalosť života”.  Ďalej hovorí:
Inak naháňanie sa za endorfínmi vytvárajuce v podstate drogovú závislosť nášho mozgu na ďalších dávkach je obľúbená téma Nata Huggensa.
Jedno zo životných poučení tradovaných ľudovou kultúrou (mne to kedysi povedala moja mama) a dnes vytesnených konzumnou posadnutosťou a reklamou je “Kto nie je s málom spokojný, veľa si nezaslúži”. Dá sa tomu rozumieť aj ako “Nauč sa byť spokojný/šťastný aj s málom”. A v zátvorke za tým je možno aj ono “čo by za to dali deti v Afrike, keby mali to čo ty” – pripomenutie, že existuje aj iný referenčný rámec ako sú platy v susednom Nemecku a Rakúsku.

Referenčný rámec

Referenčný rámec poskytujú filmy a serialy. Ľudia sa vedia celkom dobre zaradiť, kam v svetovej hierarchii šťastia patria. Bohatí z USA udávajú celosvetovo najvyššie “šťastie”. Pozrime sa na štatistiku. Vidíme, že sa dá pomerne dobre určiť príspevky k šťastiu od HDP, korupcie a iných parametrov. Vidíme, že porovnanie medzi krajinami nie je až také dôležité ako porovnávanie v rámci jednej krajiny. Bohatí slováci sa porovnávajú s bohatými francúzmi menej ako sami seba s chodobnými slovákmi.
Spokojnosť v živote v závislosti od ročného príjmu domácnosti

Spokojnosť v živote v závislosti od ročného príjmu domácnosti

Najlepší dôkaz, že ľudia si veľmi dobre uvedomujú svoj referenčný rámec a šťastie pociťujú ako realtívnu veličinu vzhľadom na všetkých ostatných na planéte a vedia sa zaradiť je tento diagram. Všimnite si, ako málo sa križujú čiari, čo naznačuje, že sa bohatší ľudia v nejakej krajine cítia lepšie ako menej bohatí ľudia v inej krajine. A všimnite si najbohatších američanov – kraľujú v spokojnosti s životom.