4.3.2001

Pranie peňazí z obchodu s drogami a úplatkov (fyzickými osobami)

Predstavte si, že máte mesačné príjmy v hotovosti niekoľko miliónov korún. Kúpite si bezpečný trezor a budete peniaze míňať podľa ľubovôle. Ak peniaze nedáte do banky, tak štát o vašich príjmoch nebude vedieť. V prípade, že sa vás niekto bude pýtať, odkiaľ máte peniaze na nákup penziónu alebo iných nehnuteľností, môžete odpovedať, že máte výhodnú pôžičku zo zahraničia. Keďže u nás neexistuje zákon o preukazovaní majetku, nemusíte nikomu nič viac vysvetľovať. Ani sa vás nikto nesmie pýtať, či vám zahraničná banka dala peniaze do ruky, keďže medzibankový prevodný príkaz neexistuje.

Iná možnosť je napríklad tvrdiť, že ste vyhrali v lotérii. V zahraničí sa obťažujú mafiáni kúpiť vyhrávajúci žreb za povedzme 105% výhry, aby sa mohli preukázať daňovému úradu. U nás pre nedostatok zákona sa unúvať nemusíte. Nikto si nedá tú námahu ísť do počítačov stávkových kancelárií a skontrolovať, kto vyhral tie veľké peniaze.

Pranie peňazí medzinárodnými spoločnosťami (právnickými osobami)

Multis (multinationals) zamestnávajú šamanov tabuľkových procesorov (spreadsheet gurus). Tieto matematické mozgy optimalizujú dane na celosvetovej úrovni. Majú v tabuľkách náklady a výnosy dcérskych spoločností bez tzv. crosscharges, t.j. bez faktúr vzájomne započítavaných medzi dcérskymi spoločnosťami. Teda lopatisticky: slovenská pobočka môže – ale nemusí – poslať maďarskej faktúru za určité práce, resp. môže poslať premrštenú faktúru s hodinovou sadzbou 500 dolárov. Tabuľkový čarodejník si zhromaždí najprv všetky možné vzájomné zápočty a porovná možný zisk v danom štáte a úrokovú sadzbu. V konečnom dôsledku sa dane zo zisku priznávajú v tom štáte, kde sú najnižšie dane. Samozrejme, že nič sa nedeje okato, a tak, aj keď sú v nejakom štáte daňové prázdniny, zisk po ukončení daňových prázdnin začne klesať veľmi pomaly a potom sa ustáli na určitej (nižšej) úrovni. Multis chvalabohu aspoň nejaké dane platia.

Iné, medzi audítormi veľmi známe, spôsoby sú odvádzanie poplatkov za riadenie dcérskej spoločnosti na Slovensku (management fee). Tak napríklad za to, že dcérska spoločnosť na Slovensku má šéfa v európskom alebo regionálnom riaditeľstve, ktorý sa 20% svojho času venuje fungovaniu dcérskej pobočky, môže firma posielať milióny korún mesačne do regionálneho riaditeľstva. Ak nebodaj regionálny riaditeľ je zodpovedný aj za Českú republiku (český riaditeľ má pod sebou aj Slovensko), stáva sa veľmi často, že na Slovensku má firma stratu.

Pranie peňazí bežnými spol. s r.o. a a.s.

Ak neprichádza do úvahy nič z toho, čo bolo povedané vyššie, teda firma nemá zahraničné dcéry, ktoré by mohli ulievať peniaze, môžeme si nechať vystaviť faktúry od iných spoločností, ktoré sú v strate. Tie – keďže neplatia dane zo zisku – nám hneď po prijatí legálnym prevodom z nášho účtu dajú peniaze späť v hotovosti, pričom budú predstierať, že zaplatili v hotovosti nejakú službu, napríklad reklamu alebo poradenstvo v odbore počítačových technológií. Zvlášť reklama je na to vhodná, pretože po 30-sekundovom spote v televízii je všetko “odviate vetrom”.

Naši starší bratia na Západe si dajú tú námahu, že krachujúce spoločnosti kúpia. Je veľa regulácií a predpisov, ktoré sa dajú obísť, keď kúpime krachujúcu spoločnosť. Napríklad v niektorých krajinách môžete dostať občianstvo, keď vlastníte firmu, ktorá má viac ako 4 roky a jej základný majetok je aspoň 100 000 dolárov. Nikto nemusí vedieť, že ste ju kúpili za symbolickú jednu korunu.

Medzi nami živnostníkmi

My to máme ťažké. Ak chceme znížiť efektívne daňový základ, tak sa vždy musíme opýtať toho, kto od nás niečo kupuje: “Potrebujete bloček?”. Túto otázku dostávam tak často, že si ju ani neuvedomujem.

Iná možnosť sa naskytá, keď dostaneme “vzorky”. Pri dodávke 20 pneumatík nám môže výrobca šupnúť zadarmo 2-3 pneumatiky ako vzorky. Nezaplatíme za ne a predáme ich zase niekomu, čo nepotrebuje bloček. Na ostatných pneumatikách budeme mať maržu len polovičnú a teda polovičné dane.

Môj známy z Beverly Hills robí pravidelne so synom “predvianočné nákupy”. Vezme pick-up a vydá sa do najväčšieho obchoďáku s firemnou kreditnou kartou. Syn si vyberá bez rozmyslu: najnovšiu elektroniku, počítače, kancelársky nábytok, skrátka, čo hrdlo ráči a čo sa dá dať do nákladov. Doma na Vianoce nečakajú. Nainštalujú sieť a hrajú sa tak do 6. januára. Potom všetko pobalia do škatúľ a so smutnou tvárou odnesú do obchodu. Do 15 dní tovar berú späť bez opýtania. Aký je prínos tohto triku? Nám živnostníkom náklad vzniká dňom zaplatenia. Takže sme si daňový základ v minulom roku znížili a tento rok máme zase príjem, ale veď ktovie, čo bude tento rok?

Chudáci zamestnanci

Spodok potravinového reťazca tvoria zamestnanci. Platia dane a čudujú sa, ako si môžu tisíce ľudí kupovať autá, domy a pod. Ale ani zamestnanci nie sú bez šancí. Môžu povedať šéfovi: “Šéfe, tento rok mi plat nezdvíhaj, ale…” Tým ale môže byť služobná cesta na francúzsku riviéru, lacné staršie firemné auto, alebo pracovná zmluva pre manželku, ktorá je na materskej dovolenke. V Slušoviciach mali ešte za socíku katalóg takýchto funkčných pôžitkov (fringe benefits) a zamestnanci si z neho mohli vyberať.

Písané pre www.inzine.sk